Trojmedzie SK/CZ/PL

Výlet siedmeho septembra 2013 začal vo veľmi skorých hodinách, už od 6:30 ráno. Súviselo to s plánom prejsť Strečnom ešte pred rozbehom dennej premávky. Tento plán dopadol celkom úspešne, nakoľko som počas 10 km cesty stretol "len" asi 150 áut a 80 autobusov/nákladiakov :D . Najzaujímavejšie bolo to, že profesionáli - vodiči veľkých vozidiel nemali problém zmestiť sa okolo cyklistu avšak práve najmenšie autá si na mňa aj zatrúbili. Ďalšia cesta pokračovala takisto popri hlavnom ťahu do Žiliny, avšak už to bolo pohodovejšie, vďaka krajniciam štedrých na priestor. Po príchode do mesta som sa vydal priamo do historického centra, kde som bol veľmi milo prekvapený čistotou a upravenosťou prostredia, no sklamaný značením a možnosťami informácií. Preto som sa na cestu opýtal mestského policajta, ktorý bol prekvapivo ústretový. Vyrazil som teda na Budatín a ďalej obcami Vranie a Rudinka až do Kysuckého Nového Mesta. Toto mestečko ma prekvapilo veľmi pokojnou atmosférou podporenou najmä alejami stromov okolo všetkých ciest a čiastočne aj radovo, či sériovo vystavanými budovami.

Ranný hrad Strečno 

Po prejazde mestom som ďalej pokračoval po hlavnom ťahu proti toku rieky Kysuca. Táto cesta vedie popri obiach Kysucký Lieskovec, Dunajov, Blažkov a okolo Krásna nad Kysucou. Tu som opäť zvolil prejazd mestom a na jeho konci som sa vydal do obce Zborov nad Bystricou, kde som bol pohostený rodinou kamarátky Dominiky. Rovnako som aj dostal tipy, ako sa čo najlepšie zorientovať pri cieli mojej cesty a bol som nasmerovaný na krásny cyklochodník vedúci poza riečku Bystrica. Po návrate do Krásna nad Kysucou ma zarazil fakt, že z tohto cyklochodníka sa nedalo odbočiť na cestu, ale vedie až do vzdialenejších častí mesta.

Námestie v Žiline

Za Krásnom je už vjazd na hlavnú cestu zakázaný pre bicykle a preto som pokračoval obcou Horelica až do Čadce a následne na Svrčinovec až do obce Čierne pri Čadci. Tu som sa stretol s ústretovosťou domácich, no žiaden z nich nemal dostatočnú vedomosť, aby mi poradil dostatočne uspokojivo, ale nakoniec sa mi podarilo nájsť "značenie" k trojmedzí, ktoré však malo medzi jednotlivými tabuľkami OBROVSKÉ rozostupy a na vrchole smerovalo niekam do krovia. To som samozrejme s bicyklom nemohol absolvovať a preto som zvolil blúdenie lesnými cestami, až sa mi náhodne podarilo dostať na územie Poľska. Tu som už vedel kam ísť a tak som sa spustil cestou k novým schodom, okolo ktorých bola paralelne vedená rovná plochu (pre bicykle/kočíky).

Čadca, mesto s množstvom nepodstatných značiek

Vstup na územie Českej Republiky som si náležite vychutnal, nakoľko som tam NIKDY predtým nebol. K Slovenskej strane sa vstupuje cez drevený most, ktorý už však rozhodne nemá bezbariérový prístup, len množstvo schodov. Zahambujúce pre mňa bolo, že českí a poľskí návštevníci sa tu správali slušne, no na našej strane opekala skupinka hlučných mladíkov vykrikujúc nadávky známe aj našim susedom.

Historický moment môjho života - 1. vstup na územie bratov Čechov

Cestu späť do Sučian som si chcel spestriť zachádzkou cez Košice. Áno, čítate správne. Nad Čiernym sa nachádza chatová osada s názvom Košice, čo ma veľmi príjemne potešilo. Po neuveriteľnom stúpaní som sa ocitol na vrchole, odkiaľ bolo vidieť Čadcu, ktorá bola na počudovanie ďaleko, no cesta k nej už len klesala. Odtiaľto som už pokračoval po svojich stopách až do Budatína s jedinou zastávkou na nákup zásob v Krásne nad Kysucou. Do Žiliny som už nezachádzal, držal som sa cesty popri pravom brehu Váhu a prešiel som obcami Teplička nad Váhom, Nededza, Gbeľany až do Varína. Tu som už po tme prešiel úzkym mostom a ocitol som sa pred najväčšou výzvou tejto 180 kilometrovej cesty - prejazdom nočným Strečnom.

Miernejšia druhá časť stúpania "cez Košice"

Pred vjazdom na najnebezpečnejší úsek cesty som sa poriadne vystrojil - reflexná vesta, reflexné pásiky a dodatočná zadná blikačka. Po už odjazdených 150 km som bol až prekvapivo nabitý energiou, veď ako sa vraví - človek je v hraničných situáciách schopný vyvinúť vysoké výkony :) . Prvý úsek cesty bol ešte priaznivý vďaka dvom pruhom, no aj tu sa našiel človek, ktorý mi z okna spolujazdca zakričal zopár nadávok. Po asi polovici cesty sa však situácia skomplikovala, nakoľko tu už pokračoval len jeden jazdný pruh bez krajnice a v strede lemovaný pásom. Na 2 miestach som si dal prestávku na odpočívadle a pokračoval som v dosť vysokom tempe. Z desiatok vodičov mal problém s prejazdom okolo vysvieteného cyklistu len jeden vodič Fordu, ktorý sa v autoškole ZREJME nenaučil točiť volantom a tak si to flákol do vystupujúceho stredového pásu. Celý úsek má približne 12 km a preto som sa po bezpečnú zónu viezol asi pol hodiny.

Hrôza v očiach :D

Pohľad na Vrútky bol pre mňa ešte krajší vďaka nádeji na bezpečný dojazd "domov" a tak som sa viezol v pokojnejšom tempe až do Sučian. Celkovo som v tento deň prešiel takmer 180 km za 10 hodín jazdy a tým som si vytvoril nový denný rekord prejdenej vzdialenosti :)

Viac fotiek:

pred siedmou vo Vrútkach

Strečno

štvorcová centrálna časť historickej Žiliny

v Žiline 

rieka Kysuca

Kysucké Nové Mesto

Krásno nad Kysucou má Krásny erb

Nový cyklochodník z Krásna nad Kysucou, ktorý bude pokračovať až do Poľska ...

... no žiaľ nenapája sa na cestu, ktorá ho križuje

informačná tabuľa v obci Čierne

Posledné kopce Slovenska

Slovenská republika začína veľkým lesom

pohľad na poľský chodník zo slovenského "bezbariérového" mosta

už len okolo Čadečky dole a budem za stredným kopcom - v Čadci

hlavný ťah do(z) Poľska

Žilinu môžem už len obdivovať z neďalekej cesty v kopcoch

vodné dielo Žilina

Tour de Košice 2013 - 5.etapa - záver

Podrobný rozpis najdlhšej etapy si treba naštudovať 

Piata eteapa bola záverečná a najdlhšia časť súťaže. Štartovala od splavu pri sídlisku Nad Jazerom a začínala smerom na Krásnu. Prejazd dedinou bol veľmi pokojný vzhľadom k nedeľnej premávke. Etapa pokračovala do Zdoby cez neutlačenú štrkovú cestu, popri ktorej viedla poľná prašná cestička, ktorá bola značne vhodnejšia k jazde. Zo Zdoby bolo potrebné prejsť zožatým poľom so značným stúpaním k záhradkárskej osade. Tento úsek bol spestrením závodu, nakoľko bol jediným, ktorý všetci súťažiaci prekonávali tlačením bicyklov. Tu sa prejavila moja odhodlanosť súťažiť naplno a tak som väčšinu kopca tlačil bicykel behom. Vybojoval som si tým miesto v prednej časti peletónu, ktoré som si udržal až po obec Hrašovík. V tomto úseku sa už dopredu prebojovali tí najlepší jazdci, ktorí štartovali s odstupom niekoľkých minút.

Zhromaždenie pred štartom

Ďalšia časť preverila rýchlosť na rovnom asfaltovom povrchu. Prešli sme Beniakovcami a asfaltový povrch bol ukončený až v Beniakovej Podhore odbočkou do strmého kopca k Zelenému dvoru. V tomto prašnom úseku sa šliapalo ťažko a tak som niektoré úseky musel bicykel tlačiť. Príjemnú spoločnosť mi pri tom robila Katka Labašová, ktorá štartovala minútu po mne, takže to bol určitý psychologický tlak.

Posledná zákruta pred cieľovou čiarou

Zo Zeleného dvora sme sa spustili cez záhrakársku oblasť a pokračovali sme okrajom lesa k sidlisku Ťahanovce. Tu som si udržiaval rovnomerný náskok pred súperkou, avšak po prejazde nebezpečne pôsobiacou skupinkou osôb som ju z bezpečnostných dôvodov počkal. Čakalo nás ešte posledné stúpanie okolo vodárenskej budovy a prejazd panelovou cestou k Európskej triede. Tu sa nachádzala neživá kontrola - namaľované čislo na zemi. V tejto fáze som bol konečne najviac vo svojej koži a prejazd sídliskom prebiehal tesne v zákonných medziach maximálnej rýchlosti 50 km/h . Cieľ sa nachádzal pri Súdkoch pod Ťahanovcami, kde sme stihli všetko vyhodnotiť ešte pred dažďom.

Ďakujem celému organizačnému tímu a súťažiacim za skvelý prvý ročník TDKE

Celkovo som sa umiestnil na 8. mieste, čo je pri mojej prvej skúsenosti s cyklopretekmi pozitívny výsledok, najmä s ohľadom na poruchu na bicykli v prvej etape a tým nabratím straty 12 minút (bez nich by to bolo 6.miesto ;) )

Celkový víťaz ako aj víťaz všetkých etáp - Martin Ujlaky

Ďalšie info na stránke Tour de Košice 

Tour de Košice 2013 - 3. a 4. etapa

Lacko na štarte 3.etapy

Tretia etapa začínala v sobotu 31.8. o 10:00 na Dolnom Bankove. Trasa viedla dolu "turistickou" asfaltkou až po hlavnú cestu na Košickú Belú, ktorú križuje nad Alpinkou a tu bol povinný STOP. po tento bod trasy som mal priemernú rýchlosť tesne pod úrovňou 40 km/h. Po prekročení hlavnej cesty pokračoval prejazd pomedzi záhradky. Tu som sa nejako minul a preto som sa mierne musel vrátiť, na cestu smerom ku chate Diana. Tu som dobehol iného závodníka a počas pohodových rozhovorov som sa dozvedel, že etapa bola skrátená a sme už len kúsok od cieľa, takže som si ešte poriadne šliapol a tak som obsadil deviate miesto so stratou 5 sekúnd na ôsme a AŽ 3:37 na prvé miesto.

Cieľ tretej etapy 

Po dokončení tretej etapy sme mali pripravené občerstvenie a týmto chcem ešte raz poďakovať organizátorom :-) Štvrtá etapa štartovala z cieľovej čiary predchádzajúcej etapy. Po spoločnej dohode bola predĺžená na 13km, vzhľadom ku skrátení tej tretej a tak sme mali šprint do kopca spojený s pretekmi lesom až na Horný Bankov. Štartovalo sa v dvojiciach s minútovými rozostupmi podľa štartovacích čísel zostupne. Preto som štartoval v druhej vlne spolu s priamou rivalkou Katkou Labašovou. Náš štart sa však výrazne líšil a už po niekoľkých chvíľach sa mi stratila z dosahu spätného zrkadla. Po tejto úvodnej rovinke nasledovala odbočka na výrazné stúpanie k hlavnej ceste (Pod starou Jahodnou). Do polovice stúpania som už mal predbehnutých skôr štartujúcich, no predbehol ma Martin Zimáni, ktorý ma tým však výrazne motivoval a potiahol vpred. Po povinnej stopke preh hlavnou cestou nasledovalo odbočenie do lesa na červenú značku. Keďže som nepoznal, kde to presne je, počkal som skupinku súťažiacich a chvíľku sa viezol v ich prítomnosti, no po nasmerovaní na lesnú cestu som už pokračoval výraznejším tempom. V poriadnom tempe sa mi podarilo zotrvať až do cieľa (Horný Bankov) a tak som sa umiestnil na šiestom mieste so zaujímavým časovým náskokom pred mojou priamou konkurenciou.

Zaslúžený oddych po náročnom dni :-)

Vyhodnotenie výsledkov v blízkom podniku na Hornom Bankove

Ďalšie info na stránke Tour de Košice 

Tour de Košice 2013 - 1. a 2. etapa

Od štvrtka (29.8.) sa vo večerných hodinách mal začať prvý cyklopretek Tour de Košice. S Marekom Mižaninom sme sa rozhodli, že si ešte pred prvou etapou prejdeme trasu piatkovej etapy cez Bankov na Klatovianku. Moja prehadzovačka to však nezvládla a tak som mohol používať len jeden prevod. Preto sme sa od Girbeša pomaličky presunuli na štart prvej etapy - na Hlavnú ulicu k morovému stĺpu.

Prvá etapa bola špecifická v tom, že nešlo o presne vyznačenú trasu, ale bolo potrebné prejsť piatimi kontrolnými stanovišťami. Takýto koncept mi plne vyhovoval, keďže mám zmáknuté všetky skratky, prechody, semafóry v meste. Rozhodol som sa, že ako prvé navštívim stanovište pri JumboCentre. Aj napriek jedinému prevodu som sa tam dostal naraz s iným pretekárom, avšak po odbočení na Hviezdoslavovu smerom k Infinity aréne to prehadzovačka už nevydržala a tak som bicykel odniesol ručne do cieľa. Následne sme sa s bicyklom nechali odviesť autom. No nie domov, ale priamo do cykloservisu v Kysaku. Týmto chcem poďakovať Dušanovi M., ktorý ma prijal aj vo večerných hodinách.


Vďaka rýchlemu dopoludňajšiemu zákroku sa mi podarilo nastúpiť na druhú etapu s opraveným bickylom. Štartovalo sa z parkoviska pred amfiteátrom v dvoch vlnách s odstupom jednej minúty. Ja som štartoval v tej druhej, avšak po expresnom štarte, kde sa za mnou vytvorilo veľké prázdno, som začal dobiehať cyklistov z prvej vlny. Na konci záhradkárskej osady ma predbehol jediný (!) pretekár, ktorý štartoval naraz so mnou. Pokračovalo neúprosné stúpanie až na Horný Bankov. V tomto úseku som sa držal pri Súťažiacej v červeno-bielom drese - Katke, avšak od križovatky na Bankove si zvolila priamejšiu, no strmšiu cestu nahor, kde získala náskok, ktorý som dobehol na zjazde. Po rázcestie Girbeš som si dokonca vytvoril aj celkom slušný náskok, no po odbočení nesprávnym smerom sa všetko zmenilo. Po zídení späť na správnu cestu som aj tak nestretol žiadneho iného pretekára, čo mi nepridávalo na pocite, že idem správne. Po pár sto metroch som však už videl značenie trasy a tak som bol už spokojnejší.

Západ slnka pred koncom pretekov

V úseku cieľovej rovinky som si do toho ešte poriadne šliapol, ale výledok ma pomerne sklamal, no keďže ide o prvú takúto skúsenosť, beriem to s rezervou. Najzaujímavejšie je, že za celý pretek ma predbehol len jediný pretekár, čo však mohlo byť spôsobené tým, že tí najlepší štartovali v prvej vlne :)


Ďalšie informácie o Tour de Košice sa dozviete na stránke: http://tdke.tesel.sk/

KE - Regeta - Dargov - Olšovany (24.8.2013)

Predposledná cykloetapa tohto leta bola výnimočná v tom, že sa jej nezúčastnil náš milovaný vedúci projektu Bike2013 - Ondrej. Napriek tomu sme sa dohodli na zaujímavej trase. Od nultého cyklopoludníka sme vyrazili pred desiatou hodinou na Nižnú Hutku a Bohdanovce. Už na tomto úseku cesty bolo cítiť veľkú záťaž spôsobenú vetrom. Situácia sa nezlepšila ani po odbočení na Blažice a Ruskov. Až po Ruskov bola premávka presne taká, ako by sa čakalo v sobotnom dopoludní - pokojná ba až lenivá, čo pre cyklistov znamená bezpečná.

Kostol v Blažiciach

V Ruskove sme odbočili na cestu vedúcu do Slančíka. Po približne trojkilometrovom úseku stúpania sme dorazili k turistickému označníku Regeta. Tu sme odbočili na asfaltovú cestu vedúcu do lesa značenú červenou cyklistickou značkou. Slanské vrchy sú neúprosné a tak sme museli prekonať ich výšku. Po značnej vzdialenosti stúpania sa povrch vozovky dramaticky zmenil. Pekný hladký asfalt vystriedala lesná cesta s minimálnymi pozostatkami starého asfaltu doplnená množstvom kamenia. Stúpanie pokračovalo po takomto povrchu ešte značnú dobu, až po križovatku s krásnou novou cestou. Tu však absentovalo akékoľvek označenie, ktorým smerom sa vydať, ale intuitívne sme zvolili správny smer a po pár desiatkach metrov sme dorazili k označníku Maliniak. Od tohto bodu už cesta nestúpala a povrch bol zväčša kvalitný. Na viacerých miestach sa otvárali nádherné výhľady na dolinu okolia riečky Chlmec.

Rázcestie (pri černicovom "bufete") 

Jedinou slabou stránkou tejto trasy je málo výrazné značenie, čo na viacerých križovatkách spôsobovalo pochybnosti o ďalšom smerovaní. Po najpochybnejšom a neoznačenom úseku sme sa už dostali k pamätníku na Dargovskom priesmyku a mohli sme si vychutnať zaslúžené občerstvenie v bufete.

Pomník Dargovských hrdinov

Po krátkom oddychu sme sa spustili po hlavnom ťahu do obce Košický Klečenov, následne do Svinice a pred Bohdanovcami sme odbočili na vedľajšiu cestu do Ďurkova. Pokračovali sme neskutočne slovenskou (rozumej rozbitou) cestou na Olšovany, za ktorými nás čakalo pekné stúpanie cez les. Po pokojnom zjazde sme sa ocitli v obci Sady nad Torysou - časť Byster, kde sme ukončili spoločnú cestu po vyše 53 km.

Ja som ďalej pokračoval na sever obcami Košické Olšany, Rozhanovce, Budimír, Bretejovce, Janovík, Lemešany. Celú túto "toryskú" cestu mi spríjemňoval nepríjemný protivietor, čo sa prejavilo na rýchlosti a celkovej pohode jazdy. Nasledoval ešte posledný veľký kopec pre Obišovcami a už som bol doma, v Kysaku. Celková prejdená vzdialenosť bola v mojom prípade 107,5 km.

Viac fotiek:

Výhľad smer Slanec (hrad na výraznom kopčeku v strede fotky)

Napojenie na kvalitnejšiu cestu od Bogoty (vľavo) k Maliniaku (vpravo) 

Jeden z mnohých krásnych výhľadov

Nie všade je cyklotrasa zle značená 

Plynulý zjazd po perfektnom povrchu

Bývalý kameňolom

Pokojná lúka uprostred veľkého lesa