streda 31. júla 2013

Slovensko nesmie byť na predaj

.. počas 2.CNS ma chytila za srdce situácia v okolí horského priechodu Čertovica...

Nízke Tatry - Čertovica

Šli sme takto peknou zemou, od Hrádka je južných smerov
Do porastu sme vstúpili, stromoradie odfotili
Stavil sa pán z týchto krajov, počastoval nás hneď radou:

"Chlapci zrite, foťte chytro, stromy miznú a to rýchlo
Rúbu rýchlo, režú, tnejú, paseku nám zanechajú
Stromy ničia, drevo ťažia, do očú sa slzy tlačia"

Spočiatku sme neverili, sprvu krásu sme videli
Keď sme vystúpali vyššie, odrazu ten obraz prišiel
Skaza všade, hrozný pohľad, nejeden by odvrátil zrak

V toľkej kráse, zlo tu vládne a Slovenský ľud ďalej chradne
Ľudia vstaňte, zem si chráňme, zotročiť sa viac nedajme !!!


štvrtok 18. júla 2013

Kysak > Bidovce > Trebišov > Slanec > Košice > Kysak (18.7.2013)

Výjazd do Trebišova mal byť spojenie príjemného s užitočným počas horúceho slnečného dňa. Išlo o návštevu môjho cyklopartnera Peťa Bereša kvôli záverečnému plánovaniu ďalšej veľkej cyklotúry.

Z domu som vyrážal tesne po 6tej hodine, kedy bola teplota na úrovni "príjmených" 12°C. Volil som tento čas, aby som sa do 7mej hodiny vyhol hustejšej rannej premávke smerom do Košíc. Začiatok bola mne známa trasa vedúca cez kopec v Obišovciach s následným prevažne rovinatým terénom obcami: Lemešany, Janovik, Bretejovce, Budimír, Rozhanovce, Košické Olšany. Tu som si dal menšiu prestávku a po prvej hodine jazdy som si konečne zaslúžil aj raňajky :D.

Sklamala ma absencia lavičiek v okolí centra obce. Nasledovalo podstatnejšie stúpanie kopcom pred Ďurďošíkom. Tu som sa stretol s pomerne veľkou toleranciou okoloidúcich vodičov, avšak všade sa nájde nejaká výnimka. Po prekonaní kopca som už mal zhodené všetky prebytočné vrstvy ošatenia. Po zjazde nasledovala etapa stáleho, plynulého, avšak mierneho stúpania cez Svinicu po Košický Klečenov. Tu sa začala vozovka prudšie dvíhať. Takto na ráno to bol značný nápor na psychiku, ale o to slastnejší pocit bol na vrchole Dargovského priesmyku. Tu som utrpel ďalšiu "ranu" - bufet nebol otvorený ( kto by to čakal o 9tej ráno, že? ).

Dargovský priesmyk 

Nedával som si tu dlhšiu prestávku, nakoľko nasledoval rýchly zjazd, ktorý sa spomalil až za obcou Dargov a úplne sa nevytratil ani v Sečovciach. Po krátkom prezretí tohto mestečka som sa vydal smerom cez Nový Ruskov. V Trebišove som sa stretol s Peťom a dal si väčšiu prestávku pri Kofole.
Cesta do Trebišova vyšla na niečo cez 60km.

Veža v Sečovciach

Nakoľko som sa nechcel vracať cez Dargov, zvolil som cestu cez Slanec. Z Trebišova som vyrazil po pol 12tej. Cesta viedla horami-dolami cez obce: Malý Ruskov, Plechotice, Egreš, Zemplínsku Teplicu, Slanské Nové Mesto. A tu sa začal najväčší boj. Psychické aj fyzické sily boli na konci a keď som zbadal nekonečné stúpanie k obci Slanec, myslel som že končím a už len budem tlačiť bicykel. Pozbieral som však odvahu a vydal sa nahor. Poctivo som šliapal, avšak prestávky boli čoraz častejšie, keďže som sa ich snažil zosúladiť s predchádzajúcimi kamiónmi, pre zvýšenie bezpečia. Každý záber bolel, neskôr už som od vyčerpania necítil ani bolesť, ale skôr zúfalstvo. Toto približne 3 km stúpanie mi zabralo najväčšiu časť cesty. Na jeho konci však stála cukráreň a tak som sa posilnil zmrzlinou, vďaka ktorej som zdolal stúpanie aj zvyškom obce až na vrchol.

Nekonečné stúpanie na Slanec


Tesne pod vrcholom bolo možné vidieť Košice a tak už bolo vyhraté. Najväčšia úľava a len 20km do Košíc. Bohdanovce, Nižná Hutka, Krásna, a som tam. Pozdĺž Hornáda som dorazil až na križovatku Sečovská-Prešovská, tu som sa preorientoval na centrum mesta. Ešte jedna prestávka v Ťahanovciach a šup domov.


KOŠICE !!!

****************************************************
Ďalšie fotky:

Sad za Dargovom

Sečovce

Prekvapivo upravené, no prázdne námestie v Sečovciach

Nový Ruskov - kostolík

V Slanci

Obzretie sa za Slanským hradom

Príjemný chládok počas takmer 30 stupňového dňa


pondelok 8. júla 2013

CNS - Deň šiesty (24.06.2013)


                                              <<< Deň piaty 


Šiesty deň začal zvesela už uprostred noci. Peťo ma zobudil otázkou, či to, čo sa prechádza okolo jeho stanu som ja. Takto rýchlo som sa už dávno neprebral, to vám poviem. Rýchlo som si skontroloval peňaženku, mobil a vytiahol som obranný sprej a prisvecoval som si "zbraňou" ( Nokia, veď viete :D ). Vonku som však nič neobjavil, ani po obhliadke širšieho okolia. Uložili sme sa spať, no už to nebolo ono. Pocit to bol o to horší, že nám správca večer rozprával, ako pred pár rokmi cigáni z Poľska vykrádali autokempy po Slovensku. Pravdepodobne to však bolo len nejaké zviera, ktoré sa do areálu dostane pomerne ľahko, nakoľko nieje oplotený. To je asi jediná, ale podstatná nevýhoda tohto zariadenia.

Ráno v autokempe

Ráno sme sa najedli, pobalili a porozprávali sme sa s majiteľmi, ktorí sú veľmi milí a priateľskí. Tunajšie prostredie pôsobí celkovo veľmi príjemne a pokojne. Ak budete hľadať v okolí nocľah, určite odporúčam ;)

Dom Jozefa Gregora Tajovského

Z kempu sme vyrazili na poludnie, no ešte sme sa pristavili pri pamiatkach v Tajove. Cesta do Banskej Bystrice bola prevažne klasajúceho charakteru a preto sme tam boli veľmi rýchlo. Smerové tabule nás krásne viedli smerom na Zvolen, lenže cez nadjazd rýchlocesty, čo sme si uvedomili až keď sme sa pozerali na mesto zhora. Premávka bola znesiteľná a tak nás to neodradilo zviesť sa tadiaľ čo najďalej. Pri konci mesta sme sa zastavili na benzínke spýtať sa miestnych na vedľajšiu cestu. Vykľuli sa z nich veľmi zábavní Humenčania, čo sme využili na natankovanie nálady k ďalším kilometrom. Po viacerých vtipoch sme vyrazili vpred k Zvolenu. 


Zvolen sa blíži ...

Na ceste do Zvolena bola zaujímavá všadeprítomná armáda v okolí letiska Sliač, čo je pre mňa veľmi nezvyčajný pohľad. V Zvolene sme si ešte nakúpili stravu na cestu a zamierili sme k železničnej stanici. Celý život cestujem vlakmi a preto ma absolútne nezaskočilo 20 minútové meškanie, kvôli ktorému Peťovi ušiel v Košiciach vlak do Trebišova. Ja som mal pred sebou ešte 20 kilometrov do Kysaku a tak som sa s rozlúčil s mojím cyklokolegom. Pokojným tempom mi cesta domov trvala viac než hodinu a pol, no aj tak som bol doma skôr, než Peťov ďalší vlak v Trebišove :D .


                                              <<< Deň piaty 

Viac fotografií nižšie:



Ani sa nám odísť nechcelo


Posledný pohľad do mapy a vyrážame


Ďoďikov dom je priamo v zákrute





Škoda, že J.Murgaš je príliš potláčaný menom J.G.Tajovského



Potok v Tajove

Cesta do BB

Rozlúčka s Banskou Bystricou

Cesta k Zvolenu

 Už je na dohľad

Pohľad na Zvolenský hrad 
(fotografia z internetu, keďže tá moja je málo kvalitná)



                                              <<< Deň piaty 

CNS - Deň piaty (23.06.2013); alebo: Prechod cez Donovaly

<<< Deň štvrtý        |         Deň šiesty >>>


Skoré ranné hodiny piateho dňa sa niesli v duchu úteku z Dolného Kubína. Približne o piatej som zobudil kolegu Peťa a na odbremenenom bicykli som sa vydal na miesto, kde sme pôvodne plánovali nocovať. Našťastie moja cesta nebola márna a našiel som tám zopár pozostatkov, ktoré sme po tme nevideli odniesť. Krásnym momentom bolo, keď sme o šiestej už mávali značke oznamujúcej oficiáne ukončenie nášho trápenia.

Samonafukovacia karimatka zbalená, idem na prieskum pôvodného "tábora"

Huráááá ! je to za nami :)


Neviem, či to bolo tou skorou hodinou, alebo nedostatkom spánku, ale napriek tomu, že šliapanie neskutočne bolelo (spočiatku v rifliach, po zahriatí v krátkom), tak cesta na vrchol posledného a jediného výrazného stúpania na hranici Oravy bola pomerne svižná. Po rýchlom zjazde do Ružomberka sme dorazili k Tescu, kde sme stihli otváračku :D . Ochotné pracovníčky zákazníckeho centra nám po objasnení situácie dovolili nabiť si u nich naše mobily. Pred obchodom nás ešte potešilo zopár ľudí záujmom o našu činnosť a jeden pán nás veľmi naštartoval do nedeľného dňa vtipmi o policajtoch, čo nám padlo celkom vhod. Čiže skóre DK:RK je 0:2 ;-)

Návesť - smer Donovaly, BB


V Ružomberku sme sa nasmerovali na Donovaly. Tu som vôbec nepredpokladal, že sa psychologicky bude cesta vliecť veľmi pomaly, keďže išlo o širokú nekonečne priamu cestu smerujúcu do hôr. Našťastie bolo o čom premýšľam - zmokneme? nezmokneme? Táto otázka nás prenasledovala až po Liptovskú osadu, kde sme konečne dostali jasnú odpoveď: ÁNO! zmokneme.

Miniprestávka v Liptovskej Osade a zbiehajúce sa mraky


Po prečkaní prehánky na blízkej čerpačke sme vyrazili ďalej. Cesta pomaly začala meniť charakter. Okolo stále sa zužujúcej cesty pozdĺž čistej horskej riečky sa objavovali lopúchy a za nimi vyrastali neskutočné hory. Práve ich neuveriteľná strmosť vám pri pohľade vpred evokuje, že klesáte. Pri pohľade za seba alebo na čísla prevodov však máte hneď istotu, že neklesáte. Veľkú časť cesty som prešiel na prevode 2-1 až 2-3 a to som mal čo robiť, aby som toto "klesanie" utiahol.

Tak to má vyzerať v raji - toaletný papier kam až oko dohliadne


V poslednej časti stúpania už ani optická ilúzia neoklame myseľ. Strmosť naberá neuveriteľné rozmery a sila vynaložená na skoršie úseky zrazu chýba. Ešte posledná zákruta lesom a vidina cieľa túto silu dodáva. Po veľkej prestávke v malom kúsku nášho Švajčiarska sa pri zjazde ukazuje, aké prevýšenie sme pokorili. Pri rýchlosti 50-60 km/h sa každý arogantný vodič počíta. Jeden odvážlivec s BMW predchádzajúci v tejto rýchlosti v ostrej zákrute sa mi takmer stal osudným. Pri tejto rýchlosti ma vytlačil až do priekopy plnej štrku aj väčších kameňov, a len s veľkými problémami a významnou dávkou šťastia sa mi podarilo vybalancovať naspäť na vozovku. Preto sme si v obci Staré Hory dali kontrolnú prestávku, ktorá dopadla na výbornú.


Banská Bystrica

Po príchode do Banskej Bystrice sme si najprv dali prestávku na námestí v nádhernom centre zohavenom zeleným asfaltom, ktorý sa už vyskytuje aj u nás, v Košiciach. Zrejme má navodiť dojem, že stromy nie sú potrebné :(( . Po prestávke sme si prejazdili mesto každým smerom a užili si množstvo kruhových objazdov, kde sa nielenže k cyklistom nesprávajú rovnocenne, ale často ani ohľaduplne. Peťo bol ešte k tomu na každom kroku kontaktovaný políciou. To je taká Slovenská špecialitka, kedy pomáhajú a chránia nezorientovaných cudzincov, najmä keď sme boli zo zahraničia. Najčastejšie vidím stopnuté autá so značkami PL, v tom sa vyžívajú. Nasledovala ďalšia prehánka, po ktorej sme už mali plné zuby (a aj ostatné veci) vody. Preto sme čo najrýchlejšie smerovali do Tajova, rodiska nášho velikána. Tu sa autokemping nachádza až ďaleko za dedinou, ktorá sa tiahne dlhočizným údolim. Tesne pre ním sa nachádza penzión Slniečko, kde sme si ešte dali zaslúženú večeru a približne o 19:30 sme sa dostavili do nášho nočného útočištia.



Viac fotografií nižšie:


Nocľah ako sa patrí (adekvátny cene :D )





Začiatok horského stúpania

Približujeme sa k cieľu 


Tie kopce sú nekonečné ... 

Ďalšia menšia prehánka tesne pred cieľom


Prvé stanovište - Habakuky



A sme hore :)



Smer obec Donovaly

Snáď práve nám neskočí žiadna zver do cesty

Kostolík v Starých Horách



<<< Deň štvrtý        |         Deň šiesty >>>