Cyklozážitky: augusta 2013

piatok 30. augusta 2013

Tour de Košice 2013 - 1. a 2. etapa

Od štvrtka (29.8.) sa vo večerných hodinách mal začať prvý cyklopretek Tour de Košice. S Marekom Mižaninom sme sa rozhodli, že si ešte pred prvou etapou prejdeme trasu piatkovej etapy cez Bankov na Klatovianku. Moja prehadzovačka to však nezvládla a tak som mohol používať len jeden prevod. Preto sme sa od Girbeša pomaličky presunuli na štart prvej etapy - na Hlavnú ulicu k morovému stĺpu.

Prvá etapa bola špecifická v tom, že nešlo o presne vyznačenú trasu, ale bolo potrebné prejsť piatimi kontrolnými stanovišťami. Takýto koncept mi plne vyhovoval, keďže mám zmáknuté všetky skratky, prechody, semafóry v meste. Rozhodol som sa, že ako prvé navštívim stanovište pri JumboCentre. Aj napriek jedinému prevodu som sa tam dostal naraz s iným pretekárom, avšak po odbočení na Hviezdoslavovu smerom k Infinity aréne to prehadzovačka už nevydržala a tak som bicykel odniesol ručne do cieľa. Následne sme sa s bicyklom nechali odviesť autom. No nie domov, ale priamo do cykloservisu v Kysaku. Týmto chcem poďakovať Dušanovi M., ktorý ma prijal aj vo večerných hodinách.

Vďaka rýchlemu dopoludňajšiemu zákroku sa mi podarilo nastúpiť na druhú etapu s opraveným bickylom. Štartovalo sa z parkoviska pred amfiteátrom v dvoch vlnách s odstupom jednej minúty. Ja som štartoval v tej druhej, avšak po expresnom štarte, kde sa za mnou vytvorilo veľké prázdno, som začal dobiehať cyklistov z prvej vlny. Na konci záhradkárskej osady ma predbehol jediný (!) pretekár, ktorý štartoval naraz so mnou. Pokračovalo neúprosné stúpanie až na Horný Bankov. V tomto úseku som sa držal pri Súťažiacej v červeno-bielom drese - Katke, avšak od križovatky na Bankove si zvolila priamejšiu, no strmšiu cestu nahor, kde získala náskok, ktorý som dobehol na zjazde. Po rázcestie Girbeš som si dokonca vytvoril aj celkom slušný náskok, no po odbočení nesprávnym smerom sa všetko zmenilo. Po zídení späť na správnu cestu som aj tak nestretol žiadneho iného pretekára, čo mi nepridávalo na pocite, že idem správne. Po pár sto metroch som však už videl značenie trasy a tak som bol už spokojnejší.

Západ slnka pred koncom pretekov

V úseku cieľovej rovinky som si do toho ešte poriadne šliapol, ale výledok ma pomerne sklamal, no keďže ide o prvú takúto skúsenosť, beriem to s rezervou. Najzaujímavejšie je, že za celý pretek ma predbehol len jediný pretekár, čo však mohlo byť spôsobené tým, že tí najlepší štartovali v prvej vlne :)

Ďalšie informácie o Tour de Košice sa dozviete na stránke: http://tdke.tesel.sk/

sobota 24. augusta 2013

KE - Regeta - Dargov - Olšovany (24.8.2013)

Predposledná cykloetapa tohto leta bola výnimočná v tom, že sa jej nezúčastnil náš milovaný vedúci projektu Bike2013 - Ondrej. Napriek tomu sme sa dohodli na zaujímavej trase. Od nultého cyklopoludníka sme vyrazili pred desiatou hodinou na Nižnú Hutku a Bohdanovce. Už na tomto úseku cesty bolo cítiť veľkú záťaž spôsobenú vetrom. Situácia sa nezlepšila ani po odbočení na Blažice a Ruskov. Až po Ruskov bola premávka presne taká, ako by sa čakalo v sobotnom dopoludní - pokojná ba až lenivá, čo pre cyklistov znamená bezpečná.

Kostol v Blažiciach

V Ruskove sme odbočili na cestu vedúcu do Slančíka. Po približne trojkilometrovom úseku stúpania sme dorazili k turistickému označníku Regeta. Tu sme odbočili na asfaltovú cestu vedúcu do lesa značenú červenou cyklistickou značkou. Slanské vrchy sú neúprosné a tak sme museli prekonať ich výšku. Po značnej vzdialenosti stúpania sa povrch vozovky dramaticky zmenil. Pekný hladký asfalt vystriedala lesná cesta s minimálnymi pozostatkami starého asfaltu doplnená množstvom kamenia. Stúpanie pokračovalo po takomto povrchu ešte značnú dobu, až po križovatku s krásnou novou cestou. Tu však absentovalo akékoľvek označenie, ktorým smerom sa vydať, ale intuitívne sme zvolili správny smer a po pár desiatkach metrov sme dorazili k označníku Maliniak. Od tohto bodu už cesta nestúpala a povrch bol zväčša kvalitný. Na viacerých miestach sa otvárali nádherné výhľady na dolinu okolia riečky Chlmec.

Rázcestie (pri černicovom "bufete")

Jedinou slabou stránkou tejto trasy je málo výrazné značenie, čo na viacerých križovatkách spôsobovalo pochybnosti o ďalšom smerovaní. Po najpochybnejšom a neoznačenom úseku sme sa už dostali k pamätníku na Dargovskom priesmyku a mohli sme si vychutnať zaslúžené občerstvenie v bufete.

Pomník Dargovských hrdinov

Po krátkom oddychu sme sa spustili po hlavnom ťahu do obce Košický Klečenov, následne do Svinice a pred Bohdanovcami sme odbočili na vedľajšiu cestu do Ďurkova. Pokračovali sme neskutočne slovenskou (rozumej rozbitou) cestou na Olšovany, za ktorými nás čakalo pekné stúpanie cez les. Po pokojnom zjazde sme sa ocitli v obci Sady nad Torysou - časť Byster, kde sme ukončili spoločnú cestu po vyše 53 km.

Ja som ďalej pokračoval na sever obcami Košické Olšany, Rozhanovce, Budimír, Bretejovce, Janovík, Lemešany. Celú túto "toryskú" cestu mi spríjemňoval nepríjemný protivietor, čo sa prejavilo na rýchlosti a celkovej pohode jazdy. Nasledoval ešte posledný veľký kopec pre Obišovcami a už som bol doma, v Kysaku. Celková prejdená vzdialenosť bola v mojom prípade 107,5 km.

Viac fotiek:

Výhľad smer Slanec (hrad na výraznom kopčeku v strede fotky)

Napojenie na kvalitnejšiu cestu od Bogoty (vľavo) k Maliniaku (vpravo)

Jeden z mnohých krásnych výhľadov

Nie všade je cyklotrasa zle značená

Plynulý zjazd po perfektnom povrchu

Bývalý kameňolom

Pokojná lúka uprostred veľkého lesa

streda 21. augusta 2013

2.CNS - DRUHÁ cyklotúra naprieč Slovenskom

V ranných hodinách 24.júla 2013 som vyrazil z domu s poriadne naloženým bicyklom, keďže ma čakala druhá spoločná Cyklotúra naprieč Slovenskom s Peťom Berešom. Stretli sme sa pred košickou železničnou stanicou, odkiaľ sme sa vydali menej frekventovanými uličkami južnou časťou mesta. V úseku OC Optima - Pereš sme sa nevyhli hlavnému ťahu E58. Na tejto ceste je však krajnica veľmi štedrá na priestor, takže bezpečnosť jazdy bola na dobrej úrovni. Za Perešom sme odbočili na obce Malá Ida, Šemša, Nováčany, Rudník, Jasov a Medzev. Táto trasa je veľmi málo frekventovaná, avšak neustále stúpania a klesania spojené s neprehľadnými úsekmi spotrebujú veľa fyzických síl na šliapanie a ostražitosť. Po krátkom obede v Medzeve sme sa vydali na najťažšiu etapu prvého dňa - stúpaniu na Štós. Po predchádzajúcich skúsenostiach s nepríjemnými stúpaniami nás tento kopec veľmi neprekvapil. Nasledoval zjazd do Smolníka a mierny briežok k priehrade Úhorná. Tu sme po krátkom ošplechnutí sa v ľadovej vode nádrže strávili noc.

Vzdialenosť: 87,7 km ; Čas jazdy: 5:44

Približná trasa 2CNS

Úhorná - krásny opar a hladina vody ako zrkadlo

Druhý deň (štvrtok 25.7.) nás čakalo obrovské stúpanie z doliny a preto sme vstali pred šiestou hodinou. Nad vodnou hladinou sa krásne vznášal opar, keďže teplota vzduchu bola približne 12-14°C. Po chvíľke stúpania malebnou obcou sa cesta začala prudko dvíhať a nasledovalo stúpanie, ktoré sme ešte v polospánku pomerne rýchlo prekonali. Zjazd z vrcholu (999 m.n.m) pri klesaní 18% by mohol byť podstatne príjemnejší, bezpečnejší a rýchlejší, keby povrch vozovky nevykazoval značnú absenciu akejkoľvek údržby a opotrebenie ťažkou technikou zvážajúcou drevo z priľahlých lesov. :P :(
Po rýchlom prejazde Krásnohorského Podhradia sme dorazili do Rožňavy, kde sme nakúpili zásoby a po raňajkách sme pokračovali do obce Betliar. V Betliari sme navštívili záhrady kaštieľa. Nasledovali obce Gemerská Poloma, Henckovce, Nižná Slaná, Gočovo, Vlachovo, až sme dorazili do Dobšinej. Dobšinský kopec nás zasa overil v našom odhodlaní dostať sa do cieľa. Stúpanie bolo o to zaujímavejšie, že vozovka bola zdobená množstvom šmykov po závodoch, ktoré sa konali pár dní pred našou cyklotúrou. Na vrchole sme si ešte vychutnali panoramatický výhľad a spustili sme sa k Palcmanskej maši, kde sme strávili noc v kempe pri hoteli Priehrada, ležiacom pri obci Dedinky. Rád by som vyzdvihol ústretovosť personálu a najmä úsmev slečny recepčnej - Martinky :)))

Vzdialenosť: 61,4 km ; Čas jazdy: 4:21

Betliar

Tretí deň (piatok 26.7.) sme rýchlo pokračovali pod Tatry. Po krátkom stúpaní nás čakal zjazd do Stratenej a následne neobvyklý prejazd tunelom. Od tunela to bolo zasa nekonečné stúpanie, avšak pri nevýraznom sklone. Za odbočkou na Vernár sa to zmenilo a stúpanie bolo zasa výrazným požieračom energie. Našťastie netrvalo dlho a už sme boli na vrchole. Po zjazde do obce Vernár nasledovala pomerne rovinatá krajina po obec Hranovnica, za ktorou nás čakal posledný kopec cez obec Kvetnica a následne Poprad. Napojili sme sa na cyklochodník a po chvíli sme už boli vo Svite. Opekačka s východniarmi v Lopušnej doline nám spríjemnila večer pred spánkom v skromných, no praktických chatkách v skvelej cenovej hladine pri Hoteli Lopušná dolina.

Vzdialenosť: 70,5 km ; Čas jazdy: 4:24

Stratenský tunel

Stúpanie na Vernár

Štvrtý deň (sobota 27.7.) začal opäť sviežo s teplotami tesne nad 10° C, no to nás neodradilo od zámeru vyraziť do našich veľhôr čo najskôr. Raňajky vo Svite boli nasledované pohodovou jazdou Batizovcami a Gerlachovom, až sme dorazili do Tatranskej Polianky. Po niekoľkých fotkách spojených so železnicou a vláčikmi sme pokračovali Cestou Slobody cez Novú Polianku a Vyšné Hágy. Celý čas sme si mohli užívať krásny výhľad na okolie Tatier. V čase obeda sme dorazili na Štrbské pleso, ktorého krásy snáď nemusím opisovať. Tu sme sa spojili so skupinkou troch cyklistov od stredného toku Váhu. Spolu sme sa zviezli cez Podbanské, Pribylinu, Vavrišovo a Liptovský Peter až do Liptovského Hrádku. Tento úsek mal skutočne viac než 20km klesania! Nocovali sme v kempingu Borová Sihoť, ktorý bol pre nás známy už z prvej CNS.

Vzdialenosť: 75,5 km ; Čas jazdy: 4:30

Štrbské pleso

Piaty deň (nedeľa 28.7.) bol veľmi pohodový. Cestou na východ sme sa dostali na križovatku, odkiaľ sme smerovali na Malužinú, Nižnú a Vyšnú Bocu, a po viac než 15km stúpania sme sa dostali na vrchol Čertovice. Po obede sme zišli obcou Jarabá a pred Mýtom pod Ďumbierom sme odbočili na Brezno. V meste sme nakúpili v známom reťazci a pokračovali sme na juho-východ do Rohoznej, kde sme si rozložili stany pri Hoteli Rohozná. V tomto pokojnom prostredí sme sa dostatočne zrelaxovali pred náročnejším dňom.

Vzdialenosť: 58,5 km ; Čas jazdy: 3:42

Čertovica nám dala "čertovsky" zabrať

(najmä vďaka absencii akéhokoľvek stromu / tieňa)

Šiesty deň (pondelok 29.7.) bolo v pláne prejsť Horehroním. Začiatok cesty bol návrat do Brezna, odkiaľ sme sa vydali severo-východným smerom. Prešli sme Bujakovo, Gašparovo, Beňuš až do neslávne známej obce Polomka. Tu sme sa pristavili pri pomníku obetí nešťastia z pred pár rokov. Nasledovala Závadka nad Hronom, Heľpa, Pohorelá (operačný názov Vyhorelá :P), Červená skala, Telgárt. Celá etapa Horehronia bola jedna veľká chudoba a bieda. Zrekonštruovaných je mininum domov, čo svedčí o nedostatku pracovných príležitostí v oblasti a s tým spojenou absenciou peňazí. Zchátrané podniky z minulých čias hyzdia prostredie a vôbec sme sa tu necítili príjemne. Jedninou svetlou stránkou bola novučičká hlavná cesta, postavená len v tomto roku. Po kopci, spod ktorého pramení Hron, sme sa dostali k známej križovatke na Vernár, no teraz sme smerovali naspäť na Stratenú. Poslednú noc sme strávili znova v pri Hoteli Priehrada.

Vzdialenosť: 81,9 km ; Čas jazdy: 5:03

Železničná zaujímavosť za Telgártom

Siedmy deň (utorok 30.7) už bol, plný očakávaní návratu k vlastným posteliam :D . Začalo to zjazdom Dobšinského kopca a následným plynulým dojazdom až do Rožňavy. Raňajky a pokračovanie na Jovice a Krásnohorskú Dlhú Lúku. Pri Lipovníku na križovatke s južnou cestou E58 sme sa vydali po vedľajšej ceste na Drnavu, Kováčovú, Lúčku až sme dorazili do poslednej obce na trase - Bôrky. Príjemnou cestou, no s výraznejším stúpaním sme vyšli na kopec, kadiaľ sme sa spustili dole Baksovou dolinou. Touto dolinou sa tiahne cestička s novým povrchom, no vo vlhkom lesnom prostredí s lístím a blatom sa mi nepodarilo zvládnuť riadenie a tak sa mi v dvojitej zákrute asi v polovici zjazdu podarilo silnejšie pritiahnuť prednú brzdu, čo znamenalo koniec bezstarostnej jazdy a tak sme sa s bicyklom kĺzali asfaltom až mimo cestu. Vzhľadom k rýchlosti a celkovej situácii sa dá povedať, že sa mi nič vážne nestalo a rovnako aj bicykel bol našťastie schopný pokračovať v jazde.

Zádielská dolina

Po mojom ošetrení a umytí sa na odpočívadle sme pokračovali do Zádielskej doliny. Tu je povrch cesty veľmi nebezpečný a tak sme pokračovali veľmi opatrne. Ku koncu úžiny nás zastihla búrka a tak sme sa ukryli pod blízku striešku. Najprv sme čakali, že to bude len prehánka, no keď hodinu neprestávalo pršať, vystrojili sme sa úmerne k situácii a vyrazili sme ďalej. Zádiel, Dvorníky, Turňa n.Bodvou, Drienovec - hrôza, des, voda a vietor. Rozhodli sme sa, že v Moldave nad Bodvou to ukončíme a odvezieme sa vlakom. Na stanici sme sa dozvedeli, že vlak ide o hodinu a pol a už má meškanie 35 minút. Keďže sa zlepšilo počasie, nebol som ochotný čakať takú dobu a Peťo ma zodpovedne sprevádzal ďalej. Základnou podmienkou však bolo vyhnúť sa E58, kvôli nákladiakom a preto sme pokračovali vedľajšími cestami: Mokrance, Komárovce, Veľká Ida, Bočiar, Sokoľany, Haniska. Tu sme sa však napojili na E71, ktorá bola napriek pokročilému času dosť vyťažená. Po Šebastovciach sme sa v Barci napojili na "cyklotrasu" (zelenú čiaru uprostred rozbitých chodníkov), ktorá nás doviedla až do srdca Košíc a o 8mej večernej hodine sme už boli na železničnej stanici.
Vlak z Moldavy nad Bodvou síce dorazil skôr, no takto si môžeme povedať, že sme to dokázali vlastnými silami ;-) Ja som sa ešte pomalým tempom za dve hodiny dokýval na zotrvačnosť až do Kysaku, čo však už bolo rozhodne viac, než je zdravé :D

Vzdialenosť: 150,9 km ; Čas jazdy: 8:34