Cyklozážitky: 2 dni na Spiši

Po najhorúcejšom týždni tohto leta, plnom namáhavej fyzickej práce som dostal možnosť pridať sa k výletu na Spišský hrad k skupinke zahraničných stážistov vedených skvelými Slovenskými vedúcimi. Keďže som sa už s nimi spoznal na túrach v okolí Martina, bol som veľmi potešený, že s nimi môžem stráviť ďalší čas. A ako správny cyklista som na cestovanie samozrejme musel využiť môjho dvojkolesového tátoša :)

Piatok (9.8.2013)

Z Kysaku som vyštartoval o pol 6tej ráno, aby som sa vyhol premávke a horúčavám. Trasa do Spišských Vlachov mi bola známa a tak som si rozložil sily pre čo najefektívnejšie zvládnutie cesty. Za prvých 90 minút som prešiel úsek Kysak - Malá Lodina - "Bjornson" až po napojenie na hlavný ťah KE-Margecany. V čase okolo 7mej hodiny rannej smerovala premávka prevažne do Košíc a preto som sa bezpečne a rýchlo dostal na vrchol najväčšej prekážky cesty pred Veľkým Folkmárom. Po týchto prvých dvoch hodinách nasledoval zjazd a následne rovinka až k Margecanom, kde sa začali úseky jazdy lesom a tak bola teplota ešte stále znesiteľná. Podobné prostredie nasledovalo aj za Krompachmi, v ktorých však bolo nutné najprv vyšliapať väčší kopec na priamom slnku.

trasa z Kysaku na Spišský hrad

V Spišských Vlachoch som následne odbočil smerom na slávnu obec Žehra. Cestu mi týmto úsekom spríjemnil okoloidúci cyklista, ktorý mi poradil bezpečnejšiu možnosť, ako sa dostať k hradu. Po odbočení k Hodkovciam nasledovalo plynulé stúpanie až k parkovisku tesne pod Spišským hradom. Cesta až k hradu trvala približne 3:20, z čoho výraznejšiu väčšinu zabrala prvá polovica trasy cez kopcovitý terén.

Spišské Vlachy na obzore

Po prehliadke hradu ma čakala cesta do Danišoviec. Nakoľko som nechcel sám absolvovať stúpanie obcou Bystrany (z bezpečnostných dôvodov :D ), rozhodol som sa pre trasu cez Klčov a Jamník. Po prestávke na obed pri travertíne Sivá brada som sa vydal na hlavný ťah smerom na Levoču. Táto cesta je z počiatku veľmi príjemná, pretože paralelne vedúca diaľnica ju značne odľahčuje, no po pár kilometroch sa tento benefit vytráca. Ďalšou slabou stránkou je fakt, že cesta nie je krytá pred slnkom a preto som v tomto čase zvolil miernejšie tempo.

Guys, say cheese :)

V Klčove som odbočil na Domaňovce, nasledovali obce Jamník a Odorín. Nepoznajúc skratku z Odorína do Danišoviec, spravil som si ešte "pekný" tréning dvoma stúpaniami. Musím sa priznať, že to stúpanie tesne pred cieľom bolo už fakticky naviac :P

Jamník

Sobota (10.8.2013)

Po dni strávenom v Popradskom aquaparku som v Danišovciach opäť nasadol na bicykel a vydal sa domov. S využitím skratky na Odorín som v čase 20:00 už stál na kopci pred Jamníkom, kde som sa vystrojil adekvátne k zníženej viditeľnosti. Následné obce som prechádzal ešte za šera a preto som sa snažil šetriť batérie v prednom svetle. Do predu ma hnal najmä pocit, že NESMIEM ZASTAŤ, lebo ma domorodci rozoberú a tak sa mi podarilo prekonávať kopcovitý región dolného Spiša v pomerne slušnom tempe.

cesta z Danišoviec do Kysaku

Za Spišskými Vlachmi som ešte na benzínke dokúpil rezervné svietidlo pre prípad núdze. Kopec cez Krompachy našťastie nebol lemovaný "fešákmi" a tak som sa veľmi bezpečne dostal až na úsek cesty vedúcej lesom do Margecian. Nakoľko už bola úplná tma a premávka takmer nulová, pripravil som si rezervné svetlo do pohotovosti. To sa mi po pár metroch vyplatilo, keď sa začali zjavovať okolo cesty svetielkujúce oči. Boli to prevažne mačky z okolitých obcí, no aj tie dokážu prekvapiť ;-) .

je tam toho vidieť veľa :D

V Margecanoch (po 10tej večer) som sa rozhodol, že vyskúšam kratšiu, avšak nepoznanú cestu po ľavom brehu Ružína, aby som sa vyhol veľmi členitému terénu, ktorý by ma mohol časovo stáť celú zásobu energie v osvetlení. Stretol som tu párik v stredných rokoch. Pán mi pekne opísal tú cestu, čo ma čakala a tak som sa tadiaľ vydal. Cesta začína medzi podjazdmi železničnej trate a má kvalitný asfaltový povrch. Teda aspoň po Rolovu Hutu. Za tunelom sa začala pomaly zhoršovať ako kvalita povrchu, tak aj terénu.

Vďaka mrakom na oblohe a mesiacu vo fáze novu som pri testoch vypnutia osvetlenia veľmi neuspel, takže som sa musel spoľahnúť, že to batérie vydržia. Napriek slabnúcemu výkonu hlavného svetla som nepoužíval rezervnú baterku, pretože som nevedel čo ma čaká. Šťastím v nešťastí bolo, že mi už začala aj vŕzgať reťaz, čo snáď pomohlo pri plašení lesných zvierat. V tomto takmer nepretržite stúpajúcom úseku bez štipky civilizácie ma opäť hnalo heslo HLAVNE NEZASTAŤ, avšak tentokrát kvôli viacnohým stvoreniam. Po takmer hodine som však zastal a započúval sa do zvukov - ÁNOOO, je to zvuk padajúcej vody z priehradného múra = som zachránený :) . Trvalo však ešte asi 10 minút, aby som bezpečne zostúpil dole strmou relatívne asfaltovou cestou. Tu už ma čakala dobre známa trasa domov, ktorá bežne trvá asi 30 minút.

Pri spodnom priehradnom múre, ktorý je kvalitne osvetlený, som si ešte vymenil zásoby vody a vydal sa ku Kysaku. Tu som už popri ceste nestretával mačky, ale jelene a iné tvory, no už som sa cítil bezpečne, keďže som bol "na dohľad" k domovu. S mizerným osvetlením som musel udržiavať minimálne rýchlosť aby som sa bezpečne vyhýbal ozdobám Slovenských ciest a preto mi cesta od Ružína domov trvala asi hodinu.

Spodný priehradný múr - konečne svetlo :)

Príchod domov po polnoci už bol konečne vykúpením po hodinách strávených vyčerpávajúcou úrovňou zvýšenej pozornosti.
vzdialenosť - 66,2 km
čas jazdy - 3:56