streda 8. októbra 2014

Niagara (30.08.2014)

Z Toronta sme vyštartovali v dopoludňajších hodinách s bicyklami na nosiči auta. Po asi dvoch hodinách sme zakotvili v Richardovom dome v Thorold, najpatriotickejšom meste v Ontáriu (podľa počtu vlajok na obyvateľa).

Výlet sme začali po prúde Welland Canal. Pozdĺž kanála sa nachádza cyklochodník vedúci do St. Catharines. Pokračovali sme po ceste okolo Lake Ontario do Niagara-on-the-Lake. Chcel by som vyzdvihnúť disciplinovanosť a ohľaduplnosť vodičov, ktorí viac pripomínajú tých v Rakúsku, než našich.

Do mestečka Queenston vedie perfektný cyklochodník pozdĺž rieky Niagara. Tu nás čakal výstup na pekný briežok, za ktorým sme sa po chvíli ocitli nad veľkým vodným vírom v meandri dravej rieky.
Do Niagara Falls sme už museli pokračovať po ceste, avšak premávka aj napriek víkendu nebola príliš hustá.

Na okraji mesta nás už čakali svetoznáme obrovské vodopády, ktoré sa skrývali za davom turistov. Po vyšliapaní na kopec nad mestom sme už pokračovali po vedľajšej ceste cez Beaverdams Road naspäť do Thorold. Veľkým zážitkom bol aj prejazd tunelom popod Welland Canal vysokou rýchlosť po chodníku ohradenom panelmi s rezervou asi 15 cm od šírky riadítok. :)

Celý tento okruh má približne 70 km, čo nám ako víkendový tréning postačilo, a ostala nám ešte energia na večernú chlapskú jazdu (už však nie cyklistickú :D ).
Ešte raz a verejne: Ďakujem !!!

Toronto and Great Lakes - Huron, Erie, Ontario

Human is so small in Canada ...

Welland canal

Welland canal

Niagara-on-the-Lake 

Niagara-on-the-Lake

USA behind the Niagara River

Nigara river and ME

Natural art

Whirlpool

Slovak Bike Team to Niagara (Martin, Richard and me)

I did it :)

Niagara Falls

The horseshoe

sobota 4. októbra 2014

PARADOX !

Aký to paradox ... keď človek zažíva veľa, nemá čas o tom písať. Ohľadom posledných 3 mesiacov mám čo písať, no honba za ďalšími zážitkami a cieľmi mi berie možnosť podeliť sa o fotografie a skúsenosti zo sveta. Vzhľadom na zhoršujúce sa počasie a skracovanie dní sa to budem snažiť v blízkej dobe dohnať.



Ďakujem za Vašu trpezlivosť



:)

What a paradox ... when somebody experiences a lot, does not have time to write about it. I have a lot to write about last 3 months, but the striving after more experiences and goals takes my opportunity to share photos and experiences from the world. Due to worsening weather and shorter days, I'll try to catch up soon.



Thanks for Your patience


nedeľa 22. júna 2014

Spiš EXTREME 333 - (20.6.2014)


SPIŠSKÝCH EXTREME 333


Absolvovať tento pretek bolo v mojom záujme už od zimných mesiacov, o čom svedčí aj registračné číslo jeden. Keďže som od januára najazdil vyše 6000 km, cítil som sa na tento pretek fyzicky pripravený. Avšak nie je kilometer ako kilometer. Cestou vlakom do Spišskej Novej Vsi som sa spoznal s ďalšími dvoma pretekármi, ktorí sú v teréne podstatne viac doma, než ja. Registrovaných bolo 79 cyklistov, no na štart sa postavilo len niečo vyše 60.

Po štarte som sa držal v prvej tretine súťažiacich, aby ma niekto trateznalý viedol, čo sa mi však vypomstilo, keď ma jeden rýchlik zaviedol až do osady kdesi pri Markušovciach. Tu sa mi hodilo GPS, ktoré mi ukázalo "skratku" na trať, ktorá však znamenala kopec naviac a predieranie sa stádom nahnevaných kráv. Nasledovala mokrá časť preteku - tunel po banskej činnosti s potôčikom, ktorý bol podstatne dlhší a mokrejší, než som očakával, takže absencia náhradných ponožiek a osvetlenia zvýšila dobrodružnosť tohto zážitku. Čerešničkou tohto úseku bol prejazd prachom z odkaliska, ktorý sa perfektne naviazal na každú kvapku vody. Vtedy som si pomyslel, že to bol snáď najhorší úsek trate ... ach to som bol ešte neskúsený :D

Následný úsek do Spišských Vlachov bol vcelku slušný a podpora od množstva žiakov v meste nám prišla vhod a dodala sily na následné stúpanie nad Harakovce, kde sme sa napojili na starú hlavnú cestu cez Branisko a za obcou Korytné sme to stočili na cesty rôznej kvality cez obce Bijacovce, Oľšavica a Torysky k pamätníku SNP pod Javorinkou (1154). Pojem "cesty rôznej kvality" v tomto prípade zastrešoval skutočne rozmanitú škálu od kvalitného asfaltu pri zjazde do Nižných Repášov až po skalisté cesty v lesoch, či pred Brutovcami z Jedlinky. Avšak tieto hranice posunul ešte ďalej mnoho kilometrový zjazd do Levočskej doliny, ktorý dokonale vytriasol bicykle jazdcov. Na tomto úseku najviac zažiarila najsledovanejšia a najmladšia účastníčka pretekov, Katka, ktorá aj profi cyklistom ukázala skúsenosti nadobudnuté v profesionálnom lyžovaní.

Po zabezpečenom rýchlom obede na Kováčovej vile nasledoval výstup na Hradisko nad obcou Pavľany. Tu som kvôli technickej prestávke stratil skupinku, ktorej som sa po obede držal a vymenil ju za párik - Katka a Tomáš. Tu sa začalo naše spoločné putovanie vo veľmi dobrej spolupráci, ktorá začala záchranou "mladých" pred zlým odbočením. Kvality tejto dvojice sa ukázali hneď pri prvom šialenom zjazde za obcou Pavľany, kde si Tomáš strúhol aj jeden kotrmelec. Ja som nemal to odhodlanie ublížiť môjmu novému bicyklu, ktorý rozhodne nebol predurčený na takéto smrtonosné etapy v neprimeraných rýchlostiach.

Následné pokojné cesty s trochu nepríjemným protivetrom sme prešli hravo a po krátkej prestávke sme spolu vyrážali zo Spišskej Novej Vsi s novými silami. Výstup k Medvedej hlave šiel pomerne plynulo, keďže s pribúdajúcou tmou sme prestávali vidieť prevýšenie pred nami. Keďže moji súputníci išli na prestávku k Tomášovi, od Hrabušíc som pokračoval sám. Výstup na Kopanec bol pre mňa ako stvorený - priamy postup vpred a rovnomerne nahor po slušnej asfaltke. Smerom dole to už bolo oveľa horšie a zamrznuté prsty indikovali významný pokles teploty (podľa Števa #8 tam bolo 2,5°C). So sebazaprením som dosiahol cieľ - lavičky pred krčmou v Stratenej, kde som sa zatočil do termofólie a snažil sa oddýchnuť. Po hodine a pol ma tu dobehla známa dvojka so skvelým nápadom rozložiť si oheň. Dobrá motivácia urýchlila tento úkon na rekordne krátky čas. S využitím mojej jedinej zápalky a papierov s už prejdenými úsekmi trasy sme sa mohli rýchlo usušiť a vyhriať. Týmto sa chcem ospravedlniť majiteľom krčmy za využitie ich ohniska.

Pri ohni sme sa ohrievali do piatej rannej hodiny, kedy už bolo slnko vysoko, no stále za stromami. Vydali sme sa ho hľadať a prvé lúče sme našli na kopci nad Palcmanskou Mašou. Za Rakovcom sme už boli poriadne zahriaty, ale ťahať na sedlo Súľová v Katkinom tempe bolo dosť náročné. Dole asfaltovou cestou to šlo samo a v Nálepkove sme si dali rýchle raňajky, ktoré ešte viac urýchlil prichádzajúci dážď. Aj napriek úsiliu utiecť, na nás z okraja mraku kropilo až po Mníšek nad Hnilcom, kde sme sa definitívne rozdelili.

Do Gelnice som ešte udržiaval stabilné (asfaltové) tempo, no následné stúpanie na Plejsy (Krompašský vrch) bolo po prejdených 280 km zdrvujúce. Dokonca ani tlačenie bicykla nebola veľká výhra, ale rozhodne to šetrilo sily, ktoré by sa pri šliapaní do pedálov míňali na balancovanie. Plejsy. Plejsy sú ten bod, keď už má človek jasno, že túto trať dokončí. Trochu spomalenia pri zostupe z tejto hory a hor sa na asfalt. Naladený som si to dal do Sloviniek (441) len taký fukot a v rovnomernom tempe som pokračoval až po početné brody cez Poráčsky potok. Tieto som prekonával pomaly a s istotou, aby som nezmokol. Tento plán mi zmarilo asi 20% stúpanie na Poráč (760), ktoré som už zvládol len peši a spolu s bicyklom som vytlačil aj litre potu. Aby toho nebolo málo, zmokol som následne aj z vonku vďaka početným prehánkam.

Za Poráčom mal nasledovať úsek, takzvaná cieľová rovinka, ktorá prechádzala NEKONEČNÝMI lesnými a lúčnymi vlnami do Závadky (823). Na krátkom zjazde k Seliskám sa mi nálada dokázala dokonale znechutiť. Vietor mi vyfúkol mapu posledného úseku. Bačove psy, ktoré ma naháňali ma odklonili z trasy. Skratkou späť k rázcestiu Seliská som na lúke botaskami "objavil" mokrý kanál od kravského výbehu. A aby toho nebolo málo, došla mi aj druhá baterka v navigácii. Preto som vďačný za obstojné značenie trate výrazným sprejom. Zablúdiť som dokázal až v Spišskej Novej Vsi, avšak najvyššia kostolná veža na Slovensku mi ukázala smer na hlavné námestie. Do cieľa som došiel živý a zdravý v čase 15:34 ako tridsiaty, čo je v prvej polovici zúčastnených. Ešte dodám, že do cieľa dorazilo úspešne len 48 pretekárov a to už svedčí o náročnosti trate.


Za úplný čas 30:34 som jazdil 23:11 a prešiel 340 km
Ak by som išiel celú trasu mojom maximálnou dosiahnutou rýchlosťou 61 km/h, trvalo by to vyše 5 a pol hodiny :)
No takto mám priemernú rýchlosť takmer 15 km/h a prepočítaním na celkový čas je to málo cez 11 km/h.

Táto akcia je o dobrodružstve, zážitkoch a vytrvalosti a to nielen tej fyzickej, ale asi ešte viac o tej psychickej. Tento závod mi mnoho vzal (hlavne sily, energie), no dal mi toho oveľa viac - zážitky, skúsenosti, emócie, priateľstvá, poznanie prírody a prostredia. Musím povedať, že som si vychutnal každý kúsok preteku a spravil množstvo fotiek (žiaľ väčšina je v tej rýchlosti rozmazaná). Odporúčam ho absolvovať každému, kto chce prekonať sám seba, otestovať svoju vytrvalosť a schopnosti prekonávať rôzne prekážky na trati - slnko, prach, skaly, vodu, chlad, kopce, nekonečné cesty, defekty, hlad, bolesť, otlaky ...

Poučenia:
> neísť na trekovej 29tke, ale horskej 26 s gumami vhodnými do terénu.
> zabezpečiť si zadný nosič na sedlovku s náležite objemnou kapsou, alebo vziať klasický nosič a obetovať hmotnosť naviac.
> vziať si v noci uzavreté teplé rukavice
> trénovať terénne stúpania do nekonečna

   jedna z dvoch pretekárok - pred rokom prešla celú trasu ako 16 ročná !


   štartu sa zúčastnili desiatky súťažiacich


   mokrá časť trasy hneď na začiatku pretekov


   cestami necestami ... smer Dúbrava


   jedna sebafotka na prvom kontrolnom bode


   veľmi hrdzavý, no aj tak fotogenický 


 s Pištom stúpame ponad Podproč


   výhľad na Spiš


   od pamätníka SNP je vidieť krásne okolie nížin a hôr, dokonca aj Tatry


   fotenie Huberta na kontrolnom bode


   Katka a Tomáš v rýchlom stúpaní na Vyšné Repáše


    kontrolný bod číslo štyri s krátkym oddychom


   Spišská kapitula


   ako aj táto fotka dokazuje, moja parťácka dvojica sa od seba nepohla ani na krok :D


   nočné fotenie chceckpointov bolo zaujímavé ...


   ... našťastie som v čase tmy stretol len 2 kusy


   zahrievanie sa pri ohníčku ... alebo "keď už ponožky na ušiach nepomáhajú" 


   prvé ranné lúče slnka


   sedlo Súľová len "tri" poriadne kopce pred cieľom (asi 100 km)


   nie až tak nekonečné tlačenie na Plejsy


   kľúčový deviaty CP, a nabíjanie energie na poslednú etapu


  hory a mračná nad Slovinkami - nič pozitívne


   Závadka s cestami horšími než v niektorých lesoch


   Seliská


sobota 14. júna 2014

BBT 2014 - Austria

Už po prechode hranice sme si všimli obrovské rozdiely oproti našej krajine - rozbehnuté poľnohospodárstvo, pokosené okolie polí, upravené obce, kvety na každom mieste. Prečo  to takto nemôže byť aj u nás?

Centrum Viedne som navštívil prvý krát a bol som veľmi pozitívne šokovaný. Moderné časti mi do veľkej miery pripomínali Toronto, ale tá historická bola pre mňa niečo úplne nové - 5 až 6 poschodové budovy stovky rokov staré s perfektne vyriešenou modernou dopravou a ohľaduplnosť VŠETKÝCH jej účastníkov. Aj turisti sa správajú slušne, pretože obraz, aký sa tu naskytne je niečo, čomu sa každý rád prispôsobí.


Od Viedne sme sa vydali po trase EuroVelo 9, ktorá začína pomaly stúpať okolo kanála Neustadt, neskôr stúpa výraznejšie až nad dedinku Aspang Markt. Utáborili sme sa pod vrcholom kopcov, no ráno sme zistili, že do vrcholu je ešte ďaleko. Na druhej strane kopcov sme sa spustili do výrazne odlišnej krajiny. Teplejšia klíma južných svahov pomáha pestovaniu viniča a bobuľovích kerov. Na jednej súkromnej biofarme sme dostali naoberané jahody ako darček. :)  Ďalej sme pokračovali vlnitým povrchom do Burgau. Tu sme si v kempingu príjemne pokecali s mladým správcom Viliamom. 

V piatok ráno (30.5.) sme pokračovali cez roviny aj kopce do mesta Jennersdorf, kde sme už odbočili z EV9 a vydali sa k vrcholu trojhraničia Rakúska, Slovinska a Maďarska. Zostup sme absolvovali na Slovinskú stranu, no za Ledavským jazerom sme si ešte odskočili na Rakúsky výbežok do Bad Radkersburgu.

SUMAR:
> severná polovica východného Rakúska - Viedeň a polia najmä s obilninami, pod vrcholmi dobytok a staršie banícke obce.
> južná polovica - prevažne pestovanie teplomilnejších plodín a aj napriek všetkému upravenému je vidieť, že tu je menej koncentrované bohatstvo, než v oblasti hlavného mesta.

Počas štyroch dní sme prešli 350 km a nastúpali sme vyše 1700 výškových  metrov




EN version:
comming soon


Fotky:

dedinka pred Viedňou
village previous to Vienna

moderné výškové centrum Viedne
modern center of Vienna

nadzemné železnice po celom meste zabezpečujú stabilnú dopravu
railways above ground across the city provides fluent transporting


... vážne som tam bol
... really, I was there

katedrála na brehu Dunaja
cathedral by the Danube river

most SNP robí nenahraditeľnú službu Bratislave, ale tento most dokáže vo Viedni ešte o čosi viac - cesta, železnica (so zastávkou v moste!), cyklodiaľnica a pešia promenáda

the SNP bridge is irreplaceable for Bratislava, but this one in Vienna is more - road, railway (with stop inside!), cyclohighway and pedestrian path

pikoška - pruh úplne v pravo je na otáčanie sa do protismeru
the line most on the right is for returning

cyklopožičovňa - jedna z mnohých v meste
cyclorenting - one of many in the city


centrum Viedne - dokonalé skĺbenie cestnej, cyklistickej, koľajovej a pešej dopravy
center of Vienna - perfect combination od road, cycling, railway and pedestrian transportation




semafóry pre cyklistov sú samozrejmosťou na každom rohu
traffic lights for cyclist are obvious on every crossing

južný vjazd do mesta
south entrance to the city

27.05.2014

keď vás chytí búrka, vyspíte sa aj v parčíku :D
if the storm catch you, you can sleep even in park :D

časť EV9 v nekonečnom zelenom tuneli
part of EV9 in infinite green tunnel

 všetko upravené a označené, koše na každom stĺpe ...a tak to má byť !
everything clean and labeled, trash bins on every corner ... thath's the way it should be !

EuroVelo 9 - smer náš celodenný
EuroVelo 9 - day-long orientation

za Viedňou je Eurovelo značené výborne
Eurovelo is good labeled close to Vienna

"menšia" diaľnička pri Viedni
"small" freeway to Vienna

záchrana v teréne - krajan zo susednej dediny :D
Rescue on the way - the compatriot from neighbour village :D



okrem mosta pre cyklistov a peších je tu aj sekcia pre vodný kanál
in addition to a bridge for cyclists and pedestrians, there is also a secton of water channel



križovatka Neustadtského kanála a rieky
the crossing of Neustadt channel and river










náročný deň - kvalitný odpočinok
hard day - quality rest


naša trasa je veľmi podobná tej EV9
our tour is very similar to EV9

Aspang Markt



28.05.2014


výhľad z vrcholu na sever
lookout from top to north

slávnosť v Pinggau
ceremony in Pinggau




nájdete rozdiel oproti zastávke na Slovensku?
(Pomôcka: kôš, sklenené okno, stojan pre bicykle, dobrovoľný príspevok za noviny)

can you find any difference to Slovak bus stop?
(Hint: trash bin, glass window, cycloparking, optional contribution for newspapers)


29.05.2014

kemp v Burgau
camping in Burgau

námestie v Burgau
square in Burgau

parkovanie pre bicykle
parking for bikes

deti v Rakúsku nosia bociany
children in Austria are brought by storks


trojmedzie A-S-H
three borders Austria-Slovenia-Hungary


za hranicami sa snažia napodobniť Rakúsko, no tie kvietky trochu povädli
beyond the borders, they are trying to imitate Austria, but those flowers are quite dead


POZOR ! dinosaurus
ATTENTION ! dinosaur

Radkersburg / Radgona

moja ulica :)
my road :)




rieka Mura
river Mura

*******