Cyklozážitky: CNS - Deň štvrtý (22.06.2013); alebo: Ako nás v DK neprijali

Štvrtý deň sme sa zobudili naladení na maximálny výkon, ktorý sme potrebovali vydať, aby sme úspešne prekonali Západné Tatry. Z campingu sme sa vydali obcou Liptovský Trnovec na severovýchod, kde nás čakalo stúpanie a následný zjazd poľnými, avšak spevnenými cestami poza Beňušovce. Po všetkých Matiašovciach sme dorazili k výraznému stúpaniu, ktoré začínalo v nadmorskej výške 665 m.n.m. Stúpanie nás každým metrom viac a viac zaťažovalo, avšak stále krajšie výhľady, ktoré sa otvárali nám dodávali silu ťahať ďalej.

Západné Tatry

Nekonečná cesta na vrchol

Veľmi nezvyčajným zážitkom bola akási spolupatričnosť okoloidúcich vodičov, ktorí nám rôznymi gestami ukazovali podporu a obdiv, že sme sa tadiaľ vydali na bicykloch. Túto skúsenosť zvýrazňoval fakt, že tieto vozidlá mali značky z rôznych kútov Slovenska, Čiech aj Poľska. A zrejme práve vďaka tomu sme to všetko poctivo vyšliapali bez akéhokoľvek tlačenia.

Kopec prekonaný

Stúpanie sa zastavilo až vo výške 1 089 m.n.m., čo predstavuje viac než 400 m prevýšenie. Počas následného klesania sme si dali viacero prestávok, kvôli foteniu množstva úchvatných výhľadov. Pre kontrolu technického stavu vozidiel sme si dali ešte jednu väčšiu technickú prestávku na parkovisku pri blízkej kolibe. Odtiaľ sme sa spustili až do Zuberca, kde sme pri čakaní na objednaný obed skvele pokecali s najúžasnejším Oravákom - Franzom z Rakúska :) . Franza každý pozná, každý ho zdraví a Franz, ten vám vie povedať veľa zážitkov ;)

V Zuberci

Oravský hrad

Cestou zo Zuberca nás zastihol dážď, ktorému sme vďaka vysokému tempu utiekli. V Podbiely už bolo pekne a tu sme sa vydali do ľava smerom na Oravský Podzámok. Keďže sme pod Oravský hrad dorazili tesne pred zatváračkou, nešli sme už na hradný kopec. Nasledovalo mesto Dolný Kubín, kde na naše sklamanie bolo námestie Slovenských dejateľov zdobené samými Maďarskými menami. Avšak ich mená nie sú dôležité, dôležité sú ich skutky pre národ Slovenský.

Námestie v Dolnom Kubíne

P.O. Hviezdoslav

Ďalším sklamaním bol prístup prevádzkovateliek autokempingu Tília, v ktorom sa nachádzali vraky - jedného osobného a jedného nákladného vozidla, rozpadnuté budovy, sprchy, do ktorých by sme sa báli čo i len vstúpiť, svadobný hluk rušiaci pokojný oddych a čo bolo najhoršie - najvyššia cena, za celý náš výlet. Keďže nebola vôľa s touto cenou nič robiť, rozhodli sme sa, že to prežijeme aj bez sprchy a rozložili sme sa na neďalekej nepokosenej lúke medzi pokojnou riekou Orava a blízkym lesom. Po rozložení tábora, zagarážovaní bicyklov a uloženiu sa na spánok po západe slnka nás prekvapili blížiace sa zvuky vysielačiek spolu so svetlami bateriek. Ozval sa hlas:

" Polícia! Výjdite zo stanov! "

Po rozzipsovaní stanov bolo prekvapenie o to väčšie, že nás obkľučovali štyria policajti. Oni boli takisto šokovaní, keď sa dozvedeli, že sme NEBOLI VYZVANÍ na opustenie tohto vraj súkromného, avšak neoploteného ani neoznačeného pozemku. Týmto sa chcem poďakovať srdečnej pani vedúcej z Autokempu Gaceľ - Tília, ktorá si počkala do tmy, aby na nás poslala políciu, nakoľko Slovenská závisť nepozná hraníc. Franz mal pravdu - Slovensko sa nikam nepohne, kým tu budú vládnuť takéto pomery a nepriateľský prístup.

Chtiac nechtiac sme sa pom tme zbalili a odpratali z pozemku, kde sme nerobili hluk, špinu, neporiadok, ani sme nerozkladali oheň, či inak znehodnocovali nevyužívanú lúku. Rozložili sme sa blízko mesta - takmer pod mostom. Nakoľko v blízkosti prebiehali svadobné oslavy, neodvážil som sa ísť spať a preto som sa len natiahol na samonafukovaciu karitamku a strážil vozidlá a takisto bezpečie kolegu odpočívajúceho v stane.

>>> Späť na hlavný článok <<<

<<< Deň tretí | Deň piaty >>>

Viac fotografií nižšie: