Zobrazujú sa príspevky s označením Donovaly. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Donovaly. Zobraziť všetky príspevky

pondelok 8. júla 2013

CNS - Deň piaty (23.06.2013); alebo: Prechod cez Donovaly

<<< Deň štvrtý        |         Deň šiesty >>>


Skoré ranné hodiny piateho dňa sa niesli v duchu úteku z Dolného Kubína. Približne o piatej som zobudil kolegu Peťa a na odbremenenom bicykli som sa vydal na miesto, kde sme pôvodne plánovali nocovať. Našťastie moja cesta nebola márna a našiel som tám zopár pozostatkov, ktoré sme po tme nevideli odniesť. Krásnym momentom bolo, keď sme o šiestej už mávali značke oznamujúcej oficiáne ukončenie nášho trápenia.

Samonafukovacia karimatka zbalená, idem na prieskum pôvodného "tábora"

Huráááá ! je to za nami :)


Neviem, či to bolo tou skorou hodinou, alebo nedostatkom spánku, ale napriek tomu, že šliapanie neskutočne bolelo (spočiatku v rifliach, po zahriatí v krátkom), tak cesta na vrchol posledného a jediného výrazného stúpania na hranici Oravy bola pomerne svižná. Po rýchlom zjazde do Ružomberka sme dorazili k Tescu, kde sme stihli otváračku :D . Ochotné pracovníčky zákazníckeho centra nám po objasnení situácie dovolili nabiť si u nich naše mobily. Pred obchodom nás ešte potešilo zopár ľudí záujmom o našu činnosť a jeden pán nás veľmi naštartoval do nedeľného dňa vtipmi o policajtoch, čo nám padlo celkom vhod. Čiže skóre DK:RK je 0:2 ;-)

Návesť - smer Donovaly, BB


V Ružomberku sme sa nasmerovali na Donovaly. Tu som vôbec nepredpokladal, že sa psychologicky bude cesta vliecť veľmi pomaly, keďže išlo o širokú nekonečne priamu cestu smerujúcu do hôr. Našťastie bolo o čom premýšľam - zmokneme? nezmokneme? Táto otázka nás prenasledovala až po Liptovskú osadu, kde sme konečne dostali jasnú odpoveď: ÁNO! zmokneme.

Miniprestávka v Liptovskej Osade a zbiehajúce sa mraky


Po prečkaní prehánky na blízkej čerpačke sme vyrazili ďalej. Cesta pomaly začala meniť charakter. Okolo stále sa zužujúcej cesty pozdĺž čistej horskej riečky sa objavovali lopúchy a za nimi vyrastali neskutočné hory. Práve ich neuveriteľná strmosť vám pri pohľade vpred evokuje, že klesáte. Pri pohľade za seba alebo na čísla prevodov však máte hneď istotu, že neklesáte. Veľkú časť cesty som prešiel na prevode 2-1 až 2-3 a to som mal čo robiť, aby som toto "klesanie" utiahol.

Tak to má vyzerať v raji - toaletný papier kam až oko dohliadne


V poslednej časti stúpania už ani optická ilúzia neoklame myseľ. Strmosť naberá neuveriteľné rozmery a sila vynaložená na skoršie úseky zrazu chýba. Ešte posledná zákruta lesom a vidina cieľa túto silu dodáva. Po veľkej prestávke v malom kúsku nášho Švajčiarska sa pri zjazde ukazuje, aké prevýšenie sme pokorili. Pri rýchlosti 50-60 km/h sa každý arogantný vodič počíta. Jeden odvážlivec s BMW predchádzajúci v tejto rýchlosti v ostrej zákrute sa mi takmer stal osudným. Pri tejto rýchlosti ma vytlačil až do priekopy plnej štrku aj väčších kameňov, a len s veľkými problémami a významnou dávkou šťastia sa mi podarilo vybalancovať naspäť na vozovku. Preto sme si v obci Staré Hory dali kontrolnú prestávku, ktorá dopadla na výbornú.


Banská Bystrica

Po príchode do Banskej Bystrice sme si najprv dali prestávku na námestí v nádhernom centre zohavenom zeleným asfaltom, ktorý sa už vyskytuje aj u nás, v Košiciach. Zrejme má navodiť dojem, že stromy nie sú potrebné :(( . Po prestávke sme si prejazdili mesto každým smerom a užili si množstvo kruhových objazdov, kde sa nielenže k cyklistom nesprávajú rovnocenne, ale často ani ohľaduplne. Peťo bol ešte k tomu na každom kroku kontaktovaný políciou. To je taká Slovenská špecialitka, kedy pomáhajú a chránia nezorientovaných cudzincov, najmä keď sme boli zo zahraničia. Najčastejšie vidím stopnuté autá so značkami PL, v tom sa vyžívajú. Nasledovala ďalšia prehánka, po ktorej sme už mali plné zuby (a aj ostatné veci) vody. Preto sme čo najrýchlejšie smerovali do Tajova, rodiska nášho velikána. Tu sa autokemping nachádza až ďaleko za dedinou, ktorá sa tiahne dlhočizným údolim. Tesne pre ním sa nachádza penzión Slniečko, kde sme si ešte dali zaslúženú večeru a približne o 19:30 sme sa dostavili do nášho nočného útočištia.



Viac fotografií nižšie:


Nocľah ako sa patrí (adekvátny cene :D )





Začiatok horského stúpania

Približujeme sa k cieľu 


Tie kopce sú nekonečné ... 

Ďalšia menšia prehánka tesne pred cieľom


Prvé stanovište - Habakuky



A sme hore :)



Smer obec Donovaly

Snáď práve nám neskočí žiadna zver do cesty

Kostolík v Starých Horách



<<< Deň štvrtý        |         Deň šiesty >>>

utorok 25. júna 2013

CNS - Cyklotúra Naprieč Slovenskom - v skratke a číslach - jún 2013

Bývam v Kysaku a takmer denne dochádzam do Košíc približne 17km. Keďže mám množstvo nepríjemných skúseností s cestovaním vlakom (nepravidelnosti, meškania, tlačenice, znečistenie, a.i.) rozhodol som sa investovať do iného spôsobu dopravy. Lacného, rýchleho, zdravého, ekologického, nezávislého a univerzálneho. Na jar tohto roku (2013) som si po takmer šiestich rokoch kúpil používaný, ale málo jazdený horský bicykel. Vtedy ma vôbec nenapadlo, že by som ním mohol brázdiť cesty naprieč celým Slovenskom.

Jedného dňa sa však na facebookovej stránke Cyklista všedného dňa objavila informácia, že cyklistovi z Trebišova (Peter Bereš) vypadol parťák a hľadá náhradníka na cestu okolo Slovenska. Táto možnosť ma ihneď zaujala, a tak sme sa kontaktovali a dohodli na kompromisnom termíne cesty. Po dvoch osobných stretnutiach sme boli pripravený vyraziť na Spoznávaciu cestu okolo "sveta".




Od polovice apríla som priebežne najazdil takmer 500 km, čo znamená dostatočné rozcvičenie pred touto cestou. Devätnásteho júna som v ranných hodinách štartoval smer Košice ešte bez batožiny, aby som bol k dispozícii kolegovi v prípade problémov. Tento krok sa následne ukázal ako veľmi vhodný, keďže sa po ceste do Kysaku vyskytli technické problémy. U mňa doma sme ich vyriešili, naobedovali sa a smerovali k prvej zastávke: Ružín - Bjornson. Tu som už mal v nohách 60 km.
Na obrázku nižšie vidíte, ako vyzerá riadne napakovaný bicykel.




Po krátkej prestávke sme pokračovali smer Veľký Folkmár, pred ktorým nás čakalo prvé výrazné stúpanie. To sme zvládli a pokračovali sme horami a dolinami Spiša (Margecany, Krompachy, Spišské Vlachy, Spišská Nová ves). Spišská N.Ves bol náš vytúžený cieľ, kde sme si dali veľkú prestávku s večerou. Po necelej hodine sme rýchlo pokračovali smerom cez Smižany do kempu Podlesok pri Hrabušiciach. Dorazili sme tam asi o pol jedenástej, čo znamenalo úplnú tmu a značné rušenie susedov pri rozkladaní nášho tábora.

Štatistika prvého dňa: Vzdialenosť - 137 km ; Čas jazdy - 6:10 ; priemerná rýchlosť - 15,5 km/h





Na druhý deň sme pokračovali k Popradu, jedinou výraznejšou prekážkou boli Švábovce a Hozelec. Z Popradu sme pokračovali po cyklochodníku do Svitu a následne cez Štrbu do Východnej. Celú cestu sme mali po pravici naše krásne veľhory, ktoré nám dodávali silu prameniacu z národnej hrdosti. Po večeri vo Východnej sme zakončili deň v kempe Borová Sihoť tesne za Liptovským Hrádkom.
Na obrázku nižšie je ranný pohľad zo stanu.

Štatistika druhého dňa: Vzdialenosť - 67,7 km ; Čas jazdy - 4:40 ; priemerná rýchlosť - 14,5 km/h





Tretí deň mal byť hlavne o oddychu. V Liptovskom Mikuláši sme nakúpili zásoby a jeden úžasný človek (pracovník v predajni Vitalit Sport) bezplatne opravil parťákovi brzdu, za čo sme mu veľmi vďační. Oddych vyvrcholil v aquaparku Tatralandia, kde nám vyšli v ústrety s uložením nadrozmernej batožiny. Noc sme strávili v neďalekom kempe v Liptovskom Trnovci.

Štatistika tretieho dňa: Vzdialenosť - 32,4 km ; Čas jazdy - 1:57 ; priemerná rýchlosť - 16,5 km/h




Na štvrtý deň nás čakal výstup cez Západné Tatry do Zuberca. Veľkým zážitkom pre mňa boli reakcie vodičov ostatných vozidiel, z ktorých nám mnohí ukazovali gestá podpory. Zo Zuberca sme pokračovali do Podbiela a popod Oravský hrad do Dolného Kubína. Tu nás čakalo množstvo nepríjemností, ktoré podrobnejšie opíšem v detailnejších opisoch jednotlivých dní.
Fotky dole zobrazujú krásu Západných Tatier ; Oravský hrad.

Štatistika štvrtého dňa: Vzdialenosť - 80,7 km ; Čas jazdy - 5:07 ; priemerná rýchlosť - 15,7 km/h








Po noci strávenej pod mostom sme vo veľmi skorých hodinách utiekli z mesta, ktoré nás sklamalo a ranné zásoby sme doplnili až v Ružomberku. Tu som bol veľmi milo prekvapený tým, v akej miere tu ľudia využívajú bicykle pre dopravu do obchodu. Keďže v nedeľu majú kamióny obmedzenia, výstup na Donovaly prebehol veľmi pokojne a plynulo, presne ako to kolega naplánoval. Na vrchole sme si odpočinuli, pokochali sa výhľadom a následne sme sa vďaka tiaži našich batožín rýchlo zviezli až do Banskej Bystrice. V rodisku J.G.Tajovského sme sa navečerali a noc strávili v príjemnom prostredí kempingu Tajov - Veľký dvor. Majitelia kempingu boli veľmi milí a ústretoví ľudia, s ktorými sa veľmi príjemne komunikuje.
Obrázky: vyhnanstvo Dolného Kubína ; Donovaly.

Štatistika piateho dňa: Vzdialenosť - 103,1 km ; Čas jazdy - 7:02 ; priemerná rýchlosť - 14,6 km/h






Na šiesty deň sme sa vrátili do Banskej Bystrice a tu sme stretli Humenčanov, ktorí nám veľmi zdvihli náladu, aby sa nám lepšie šlo do Zvolena. V popoludňajších hodinách sme nasadli na vlak Sitno s miernym meškaním. Na stanici v Košiciach, presne tak, ako sme začali, tak sme aj ukončili túto púť. Ja som si však ešte dal exhibičných 20 km do Kysaku :D
Obrázky dole: ráno na Tajove ; dom J.G.Tajovského.

Štatistika šiesteho dňa: Vzdialenosť - 33,7 (54,4) km ; Čas jazdy - 1:46 (3:07) ; priemerná rýchlosť - 19,0 (17,4) km/h






Doplním ešte technickú charakteristiku:
> ja vážim viac než 60 kg, bicykel 18 kg a batožina bez jedla a vody 12 kg. Takže spolu s vodou a minimálnou zásobou pečiva je to dohromady približne 95 kg.
> celková vzdialenosť prekonaná bicyklom je 474,3 km.
> celkový čas jazdy je 28 hodín a 3 minúty.
> celková priemerná rýchlosť je takmer 17 km/h


Záverom by som sa chcel poďakovať:
  • cyklopartnerovi Peťovi Berešovi, že som s ním mohol zdieľať radosti a útrapy na ceste naprieč Slovenskom a za jeho trpezlivosť a odhodlanie. Rovnako za prepožičanie cyklobrašní.
  • rodičom za finančnú a materiálnu podporu.
  • Marekovi Mižaninovi za prepožičanie cyklonosiča.
  • priateľom a známym za psychickú podporu.
  • všetkým dobrým ľuďom, Slovákom aj zahraničným, ktorí nám na ceste pomohli a boli ústretoví a priateľskí.
  • policajnému zboru, ktorý vykonáva svoju prácu svedomito a väčšinou aj ľudsky.
  • trpezlivým a starostlivým vodičom, ktorí až na pár výnimiek boli maximálne ohľaduplní.
  • spoločnosti Tesco za ich široké rozšírenie pobočiek s výbornými otváracími hodinami.
  • každému, kto nám dobil mobily v rôznych firmách a reštauráciách :D
A samozrejme nesmieme zabudnúť na Hospodina, ktorý požehnal našej ceste, počasiu a zoslal nám všetkých týchto úžasných ľudí, aby nám pomohli.