Cyklozážitky

pondelok 8. júla 2013

CNS - Deň štvrtý (22.06.2013); alebo: Ako nás v DK neprijali

Štvrtý deň sme sa zobudili naladení na maximálny výkon, ktorý sme potrebovali vydať, aby sme úspešne prekonali Západné Tatry. Z campingu sme sa vydali obcou Liptovský Trnovec na severovýchod, kde nás čakalo stúpanie a následný zjazd poľnými, avšak spevnenými cestami poza Beňušovce. Po všetkých Matiašovciach sme dorazili k výraznému stúpaniu, ktoré začínalo v nadmorskej výške 665 m.n.m. Stúpanie nás každým metrom viac a viac zaťažovalo, avšak stále krajšie výhľady, ktoré sa otvárali nám dodávali silu ťahať ďalej.

Západné Tatry

Nekonečná cesta na vrchol

Veľmi nezvyčajným zážitkom bola akási spolupatričnosť okoloidúcich vodičov, ktorí nám rôznymi gestami ukazovali podporu a obdiv, že sme sa tadiaľ vydali na bicykloch. Túto skúsenosť zvýrazňoval fakt, že tieto vozidlá mali značky z rôznych kútov Slovenska, Čiech aj Poľska. A zrejme práve vďaka tomu sme to všetko poctivo vyšliapali bez akéhokoľvek tlačenia.

Kopec prekonaný

Stúpanie sa zastavilo až vo výške 1 089 m.n.m., čo predstavuje viac než 400 m prevýšenie. Počas následného klesania sme si dali viacero prestávok, kvôli foteniu množstva úchvatných výhľadov. Pre kontrolu technického stavu vozidiel sme si dali ešte jednu väčšiu technickú prestávku na parkovisku pri blízkej kolibe. Odtiaľ sme sa spustili až do Zuberca, kde sme pri čakaní na objednaný obed skvele pokecali s najúžasnejším Oravákom - Franzom z Rakúska :) . Franza každý pozná, každý ho zdraví a Franz, ten vám vie povedať veľa zážitkov ;)

V Zuberci

Oravský hrad

Cestou zo Zuberca nás zastihol dážď, ktorému sme vďaka vysokému tempu utiekli. V Podbiely už bolo pekne a tu sme sa vydali do ľava smerom na Oravský Podzámok. Keďže sme pod Oravský hrad dorazili tesne pred zatváračkou, nešli sme už na hradný kopec. Nasledovalo mesto Dolný Kubín, kde na naše sklamanie bolo námestie Slovenských dejateľov zdobené samými Maďarskými menami. Avšak ich mená nie sú dôležité, dôležité sú ich skutky pre národ Slovenský.

Námestie v Dolnom Kubíne

P.O. Hviezdoslav

Ďalším sklamaním bol prístup prevádzkovateliek autokempingu Tília, v ktorom sa nachádzali vraky - jedného osobného a jedného nákladného vozidla, rozpadnuté budovy, sprchy, do ktorých by sme sa báli čo i len vstúpiť, svadobný hluk rušiaci pokojný oddych a čo bolo najhoršie - najvyššia cena, za celý náš výlet. Keďže nebola vôľa s touto cenou nič robiť, rozhodli sme sa, že to prežijeme aj bez sprchy a rozložili sme sa na neďalekej nepokosenej lúke medzi pokojnou riekou Orava a blízkym lesom. Po rozložení tábora, zagarážovaní bicyklov a uloženiu sa na spánok po západe slnka nás prekvapili blížiace sa zvuky vysielačiek spolu so svetlami bateriek. Ozval sa hlas:

" Polícia! Výjdite zo stanov! "

Po rozzipsovaní stanov bolo prekvapenie o to väčšie, že nás obkľučovali štyria policajti. Oni boli takisto šokovaní, keď sa dozvedeli, že sme NEBOLI VYZVANÍ na opustenie tohto vraj súkromného, avšak neoploteného ani neoznačeného pozemku. Týmto sa chcem poďakovať srdečnej pani vedúcej z Autokempu Gaceľ - Tília, ktorá si počkala do tmy, aby na nás poslala políciu, nakoľko Slovenská závisť nepozná hraníc. Franz mal pravdu - Slovensko sa nikam nepohne, kým tu budú vládnuť takéto pomery a nepriateľský prístup.

Chtiac nechtiac sme sa pom tme zbalili a odpratali z pozemku, kde sme nerobili hluk, špinu, neporiadok, ani sme nerozkladali oheň, či inak znehodnocovali nevyužívanú lúku. Rozložili sme sa blízko mesta - takmer pod mostom. Nakoľko v blízkosti prebiehali svadobné oslavy, neodvážil som sa ísť spať a preto som sa len natiahol na samonafukovaciu karitamku a strážil vozidlá a takisto bezpečie kolegu odpočívajúceho v stane.

>>> Späť na hlavný článok <<<

<<< Deň tretí | Deň piaty >>>

Viac fotografií nižšie:

Pri odjazde sme ešte narazili na konkurenciu :D

Cesta z Liptovského Trnovca

Pred Matiašovcami

Ale sa malebnô

Stúpame? ...

... ešte nie :D ...

... až teraz :(

Zdanlivo na vrchole stúpania

976 m.n.m bol len malý "prehup" pred ďalším stúpaním

Troška oddychu pri miniklesaní

Tam dole sme ozaj boli?

Dokázali sme to !

Jeden z množstva výhľadov

Krásy Oravy

cesta Zuberec - Podbiel

V Podbiely - po daždi

Krásne sa týči na útese

Oravský had

Rieka Orava

V meste nechýba zeleň

Námestie v Dolnom Kubíne je naozaj krásne upravené a spolu s fontánami smerujúcimi nadol pôsobí naozaj moderne

>>> Späť na hlavný článok <<<

<<< Deň tretí | Deň piaty >>>

sobota 6. júla 2013

CNS - Deň druhý (20.06.2013); alebo: S hrdosťou popod Tatry

>>> Späť na hlavný článok <<<

<<< Deň prvý | Deň tretí >>>

Prebudenie sa v autokempe Podlesok bolo úžasné. Krásne prostredie plné čistého vzduchu, štebotajúce vtáctvo, jemná zarosená trávička v kontraste s mohutnými stromami dodávajúcimi pocit bezpečia, ktorý bol ešte vylepšený aj oplotením celého pozemku. Tomuto areálu na hranici Slovenského raja nie je čo vytknúť. Práve naopak, musím spomenúť hlavné klady:

prostredie (príroda, preliezky, chodníky, priestor pre ďalšie aktivity, večerné osvetlenie)
dostupnosť služieb (recepcia, potraviny, krčmička)
modernizácia služieb (žetónový princíp časovaných spŕch)

Autokemping Podlesok

Z Podlesku sme vyrazili až na poludnie, nakoľko nás čakala kratšia etapa, než predchádzajúci deň. Po Kišovce to bola veľmi pokojná cesta, pretože sme nestretávali iné vozidlá. Čo však bolo za Kišovcami omnoho horšie, bol hlavne terén. Boj s ním ešte sťažovalo slnko, ktoré práve bolo najvyššie.

Ta toten Poprad dajaky bohaty, kec take dobre drahy stava

V Poprade sme si krátko oddýchli pri rozhovore s miestnymi na štarte cyklotrasy. Ňou sme sa vydali do ďalšieho krásneho a pokojného mestečka - Svitu. Tu sme si spravili aj menšiu prehliadku mesta spojenú s nákupom zásob. Pred obchodom sme sa stali vítanou atrakciou pre občanov. Nakoniec, takmer všade, kde sme sa zastavili sme sa stali stredobodom záujmu. Do týchto rozhovorov sme sa stále púšťali s úsmevom a príjemný prístup nám bol za každým oplatený zlepšením nálady a podporou zo strany domácich.

Vjazd do Popradu

Kuk na infotabuľu

Črtajúce sa mestečko Svit

Po načerpaní síl a príjemnej nálady sme pokračovali nádherným prostredím po vedľajšom ťahu obcami Štrba a Važec, až sme dorazili do Východnej. Pre naše sklamanie bol amfiteáter zatvorený, aj napriek tomu sme si vychutnali drevené mestečko. V obecnej pizzérii sme sa najprv stretli s rozpačitým prístupom, ten sme však vďaka serióznemu vystupovaniu a určitej dávky šarmu pretavili na pekný podvečer so splnenými požiadavkami.

Rozprávková cesta Lučivná - Štrba

Moderne malebné prostredie Štrby

Východná

Poslednou výzvou pred celodenným cieľom bola obec Hybe, ktorou sa tiahne pomerne slušné stúpanie. To bolo nasledované rovinatou cestou pozdĺž kopcov. Tento úsek nám ubehol veľmi rýchlo, pretože vďaka prehľadnej širokej ceste sme mohli ísť vedľa seba a debatovať.

Nadjazd cez D1 za Východnou

Bezprostredne za Liptovským Hrádkom na nás už čakal informovaný personál autokempu Borová Sihoť. Bola tu možnosť ubytovať sa aj v izbe, avšak čo by to bolo za dobrodružstvo, keby sme vymenili slobodu prírody za pohodlie múrov? Preto sme sa rozložili na tráve, ktorá bola ozdobená viacerými krtincami. Túto chybičku krásy prevalcovali skutočné krásy okolitých kopcov lemujúcich rozbiehajúcu sa najdlhšiu rieku Slovenska - Váh. V tomto komplexe sa človek cíti skutočne slobodne nakoľko je areál len čiastočne umelo ohraničený. Veľkú časť hranice tvorí Váh, pozdĺž ktorého cez deň pochodujú doslova davy turistov, čo zvyšuje obavy o osobné veci. Milým bonusom je ešte spoločná kuchynka, v ktorej sa mi však nepodarilo uvariť ani Vifonku :D (asi chyba kuchára). Keďže tento komplex je certifikovaný logom Vitajte cyklisti, vhod padla aj možnosť uloženia našich tátošov v suteréne hlavnej budovy. To bola skutočná pomoc, nakoľko v noci sa ponad nás prehnala búrka, ktorá by ani zakrytým bicyklom neprospela. Nesmiem zabudnúť pochváliť ani príjemné recepčné a nočného strážnika, ktorí vždy vedia pomôcť napríklad s nabíjaním mobilov :)