CNS - Deň štvrtý (22.06.2013); alebo: Ako nás v DK neprijali

>>> Späť na hlavný článok <<<

<<< Deň tretí        |         Deň piaty >>>

Štvrtý deň sme sa zobudili naladení na maximálny výkon, ktorý sme potrebovali vydať, aby sme úspešne prekonali Západné Tatry. Z campingu sme sa vydali obcou Liptovský Trnovec na severovýchod, kde nás čakalo stúpanie a následný zjazd poľnými, avšak spevnenými cestami poza Beňušovce. Po všetkých Matiašovciach sme dorazili k výraznému stúpaniu, ktoré začínalo v nadmorskej výške 665 m.n.m. Stúpanie nás každým metrom viac a viac zaťažovalo, avšak stále krajšie výhľady, ktoré sa otvárali nám dodávali silu ťahať ďalej.

Západné Tatry

Nekonečná cesta na vrchol

Veľmi nezvyčajným zážitkom bola akási spolupatričnosť okoloidúcich vodičov, ktorí nám rôznymi gestami ukazovali podporu a obdiv, že sme sa tadiaľ vydali na bicykloch. Túto skúsenosť zvýrazňoval fakt, že tieto vozidlá mali značky z rôznych kútov Slovenska, Čiech aj Poľska. A zrejme práve vďaka tomu sme to všetko poctivo vyšliapali bez akéhokoľvek tlačenia.

Kopec prekonaný

Stúpanie sa zastavilo až vo výške 1 089 m.n.m., čo predstavuje viac než 400 m prevýšenie. Počas následného klesania sme si dali viacero prestávok, kvôli foteniu množstva úchvatných výhľadov. Pre kontrolu technického stavu vozidiel sme si dali ešte jednu väčšiu technickú prestávku na parkovisku pri blízkej kolibe. Odtiaľ sme sa spustili až do Zuberca, kde sme pri čakaní na objednaný obed skvele pokecali s najúžasnejším Oravákom - Franzom z Rakúska :) . Franza každý pozná, každý ho zdraví a Franz, ten vám vie povedať veľa zážitkov ;)

V Zuberci

Oravský hrad

Cestou zo Zuberca nás zastihol dážď, ktorému sme vďaka vysokému tempu utiekli. V Podbiely už bolo pekne a tu sme sa vydali do ľava smerom na Oravský Podzámok. Keďže sme pod Oravský hrad dorazili tesne pred zatváračkou, nešli sme už na hradný kopec. Nasledovalo mesto Dolný Kubín, kde na naše sklamanie bolo námestie Slovenských dejateľov zdobené samými Maďarskými menami. Avšak ich mená nie sú dôležité, dôležité sú ich skutky pre národ Slovenský.

Námestie v Dolnom Kubíne

P.O. Hviezdoslav

Ďalším sklamaním bol prístup prevádzkovateliek autokempingu Tília, v ktorom sa nachádzali vraky - jedného osobného a jedného nákladného vozidla, rozpadnuté budovy, sprchy, do ktorých by sme sa báli čo i len vstúpiť, svadobný hluk rušiaci pokojný oddych a čo bolo najhoršie - najvyššia cena, za celý náš výlet. Keďže nebola vôľa s touto cenou nič robiť, rozhodli sme sa, že to prežijeme aj bez sprchy a rozložili sme sa na neďalekej nepokosenej lúke medzi pokojnou riekou Orava a blízkym lesom. Po rozložení tábora, zagarážovaní bicyklov a uloženiu sa na spánok po západe slnka nás prekvapili blížiace sa zvuky vysielačiek spolu so svetlami bateriek. Ozval sa hlas:

  " Polícia! Výjdite zo stanov! " 

Po rozzipsovaní stanov bolo prekvapenie o to väčšie, že nás obkľučovali štyria policajti. Oni boli takisto šokovaní, keď sa dozvedeli, že sme NEBOLI VYZVANÍ na opustenie tohto vraj súkromného, avšak neoploteného ani neoznačeného pozemku. Týmto sa chcem poďakovať srdečnej pani vedúcej z Autokempu Gaceľ - Tília, ktorá si počkala do tmy, aby na nás poslala políciu, nakoľko Slovenská závisť nepozná hraníc. Franz mal pravdu - Slovensko sa nikam nepohne, kým tu budú vládnuť takéto pomery a nepriateľský prístup.

Chtiac nechtiac sme sa pom tme zbalili a odpratali z pozemku, kde sme nerobili hluk, špinu, neporiadok, ani sme nerozkladali oheň, či inak znehodnocovali nevyužívanú lúku. Rozložili sme sa blízko mesta - takmer pod mostom. Nakoľko v blízkosti prebiehali svadobné oslavy, neodvážil som sa ísť spať a preto som sa len natiahol na samonafukovaciu karitamku a strážil vozidlá a takisto bezpečie kolegu odpočívajúceho v stane.

>>> Späť na hlavný článok <<<

<<< Deň tretí        |         Deň piaty >>>

Viac fotografií nižšie:

Pri odjazde sme ešte narazili na konkurenciu :D

Cesta z Liptovského Trnovca

Pred Matiašovcami

Ale sa malebnô

Stúpame? ...

... ešte nie :D ...

 ... až teraz :(

Zdanlivo na vrchole stúpania

976 m.n.m bol len malý "prehup" pred ďalším stúpaním

Troška oddychu pri miniklesaní

Tam dole sme ozaj boli? 

Dokázali sme to !

Jeden z množstva výhľadov

Krásy Oravy

cesta Zuberec - Podbiel

V Podbiely - po daždi

Krásne sa týči na útese

Oravský had

Rieka Orava

V meste nechýba zeleň

Námestie v Dolnom Kubíne je naozaj krásne upravené a spolu s fontánami smerujúcimi nadol pôsobí naozaj moderne

>>> Späť na hlavný článok <<<

<<< Deň tretí        |         Deň piaty >>>

CNS - Deň druhý (20.06.2013); alebo: S hrdosťou popod Tatry

>>> Späť na hlavný článok <<<

<<< Deň prvý         |         Deň tretí >>>

Prebudenie sa v autokempe Podlesok bolo úžasné. Krásne prostredie plné čistého vzduchu, štebotajúce vtáctvo, jemná zarosená trávička v kontraste s mohutnými stromami dodávajúcimi pocit bezpečia, ktorý bol ešte vylepšený aj oplotením celého pozemku. Tomuto areálu na hranici Slovenského raja nie je čo vytknúť. Práve naopak, musím spomenúť hlavné klady:

• prostredie (príroda, preliezky, chodníky, priestor pre ďalšie aktivity, večerné osvetlenie)
• dostupnosť služieb (recepcia, potraviny, krčmička)
• modernizácia služieb (žetónový princíp časovaných spŕch)

Autokemping Podlesok

Z Podlesku sme vyrazili až na poludnie, nakoľko nás čakala kratšia etapa, než predchádzajúci deň. Po Kišovce to bola veľmi pokojná cesta, pretože sme nestretávali iné vozidlá. Čo však bolo za Kišovcami omnoho horšie, bol hlavne terén. Boj s ním ešte sťažovalo slnko, ktoré práve bolo najvyššie.

Ta toten Poprad dajaky bohaty, kec take dobre drahy stava

V Poprade sme si krátko oddýchli pri rozhovore s miestnymi na štarte cyklotrasy. Ňou sme sa vydali do ďalšieho krásneho a pokojného mestečka - Svitu. Tu sme si spravili aj menšiu prehliadku mesta spojenú s nákupom zásob. Pred obchodom sme sa stali vítanou atrakciou pre občanov. Nakoniec, takmer všade, kde sme sa zastavili sme sa stali stredobodom záujmu. Do týchto rozhovorov sme sa stále púšťali s úsmevom a príjemný prístup nám bol za každým oplatený zlepšením nálady a podporou zo strany domácich.

Vjazd do Popradu

Kuk na infotabuľu

Črtajúce sa mestečko Svit

Po načerpaní síl a príjemnej nálady sme pokračovali nádherným prostredím po vedľajšom ťahu obcami Štrba a Važec, až sme dorazili do Východnej. Pre naše sklamanie bol amfiteáter zatvorený, aj napriek tomu sme si vychutnali drevené mestečko. V obecnej pizzérii sme sa najprv stretli s rozpačitým prístupom, ten sme však vďaka serióznemu vystupovaniu a určitej dávky šarmu pretavili na pekný podvečer so splnenými požiadavkami.

Rozprávková cesta Lučivná - Štrba 

Moderne malebné prostredie Štrby

Východná

Poslednou výzvou pred celodenným cieľom bola obec Hybe, ktorou sa tiahne pomerne slušné stúpanie. To bolo nasledované rovinatou cestou pozdĺž kopcov. Tento úsek nám ubehol veľmi rýchlo, pretože vďaka prehľadnej širokej ceste sme mohli ísť vedľa seba a debatovať.

Nadjazd cez D1 za Východnou

Bezprostredne za Liptovským Hrádkom na nás už čakal informovaný personál autokempu Borová Sihoť. Bola tu možnosť ubytovať sa aj v izbe, avšak čo by to bolo za dobrodružstvo, keby sme vymenili slobodu prírody za pohodlie múrov? Preto sme sa rozložili na tráve, ktorá bola ozdobená viacerými krtincami. Túto chybičku krásy prevalcovali skutočné krásy okolitých kopcov lemujúcich rozbiehajúcu sa najdlhšiu rieku Slovenska - Váh. V tomto komplexe sa človek cíti skutočne slobodne nakoľko je areál len čiastočne umelo ohraničený. Veľkú časť hranice tvorí Váh, pozdĺž ktorého cez deň pochodujú doslova davy turistov, čo zvyšuje obavy o osobné veci. Milým bonusom je ešte spoločná kuchynka, v ktorej sa mi však nepodarilo uvariť ani Vifonku :D (asi chyba kuchára). Keďže tento komplex je certifikovaný logom Vitajte cyklisti, vhod padla aj možnosť uloženia našich tátošov v suteréne hlavnej budovy. To bola skutočná pomoc, nakoľko v noci sa ponad nás prehnala búrka, ktorá by ani zakrytým bicyklom neprospela. Nesmiem zabudnúť pochváliť ani príjemné recepčné a nočného strážnika, ktorí vždy vedia pomôcť napríklad s nabíjaním mobilov :)

Liptovský Hrádok - Borová sihoť

Požehnane lavičiek = priestor pre zloženie vecí :)

>>> Späť na hlavný článok <<<

<<< Deň prvý         |         Deň tretí >>>

Viac fotografií nižšie:

Moderné prvky sídliska Juh - Poprad

Takýto pohľad dodáva neskutočnú vôľu pedálovať

Štrba - krásna obec, niet čo dodať

Kostolík v Štrbe

Nie je to nádherné? 

Aká zlatá - len ju nezraziť 

Cesta Važec - Východná

Prestávka na vrchole ...

 ... posledné obzretie za obcou Važec ...

... a ideme z kopcaaaa :)

Východná - amfiteáter

Východná - drevená veža

Pohodička na cestách 

>>> Späť na hlavný článok <<<

<<< Deň prvý         |         Deň tretí >>>

CNS - Deň tretí (21.06.2013); alebo: Oddych na Liptove

>>> Späť na hlavný článok <<<

<<< Deň druhý        |         Deň štvrtý >>>

Tretí deň začal veľmi pokojne, najmä vďaka pocitu, že nás čaká oddychový deň. Pred obedom sme sa vytrepali z autokempu za Liptovským Hrádkom a za veľmi krátku dobu sme dorazili do Liptovského Mikuláša. Tu sme sa pekne povozili, nakúpili zásoby (teda aspoň ja) a vďaka ústretovej navigácii policajtov sme našli cyklopredajňu, kde si môj cyklopartner nechal nastaviť prednú brzdu, keďže bola trochu zaseknutá. Veľkým prekvapením bolo, že ho táto služba nič nestála. Týmto by som chcel poďakovať za priateľský prístup kolegu z "fachu" - pracovníka v predajni Vitalit.

Diaľničný most v Podturni

 Centrum Liptovského Mikuláša

Po tejto prehliadke mesta sme prišli do Tatralandie, kde sme sa plánovali zregenerovať. Pracovníkov aquaparku som vopred kontaktoval kvôli požiadavke na úschovu batožiny, čo síce bolo možné, ale nie v dostatočne pohodlnej forme, keďže sa v areáli kúpaliska nenachádza vymedzený priestor pre takéto vozidlá. Chtiac-nechtiac sme museli zhodiť celý náklad a uskladniť ho za pultík na informáciách, čo bolo dosť nepraktické, no môžeme byť vďační aspoň za takúto ústretovosť. Keďže sa po určitej popoludňajšej hodine mení cena za vstup, počkali sme ešte 10 minút aby sme ušetrili nejaké to €uro.

Brány TatraLandie 

Bolo príjemné počasie, a preto tam bolo pomerne veľké nahustenie obyvateľstva. Cítiť to bolo najmä v radoch na šmýkavé podložky pre určité tobogány, preto sme využívali prevažne tie, kde postačovalo vlastné telo :) . V jednom z bazénov sme sa dali do reči s Írčankami študujúcimi medicínu v Martine. Po krátkej debate sme sa ďalej oddávali vodným radovánkam. Ešte spomeniem, že som musel byť ošetrený kvôli kliešťovi na stehne. Zdravotnícky personál bol takisto ako všetci ostatní veľmi priateľský, usmievavý a zhovorčivý.

Rady na tobogány (tento je z tých kratších)

"Vďaka" Peťovmu hladu sme sa po opustení Tatralandie ešte raz vrátili do Tesca a následne vyrazili do Liptovského Trnovca, kde sme v strávili noc v autokempe na brehu Liptovskej Mary. Hlavné plusy: celooplotený strážený areál, dostupnosť elektriny, krásne prostredie, detské ihrisko s trampolínou a hlavne: KOFOLA = 1€ / LITER !!!

>>> Späť na hlavný článok <<<

<<< Deň druhý        |         Deň štvrtý >>>

Viac fotografií nižšie:

 Prichádzame do Liptovského Mikuláša

Kostolík v centre Liptovského Mikuláša

V šatniach sa NEFOTÍ !

:D

Cesta z Tatralandie - tieto kopce zajtra prekonáme! (?)

So západom slnka sa blížime do cieľa

Konečne nocľah

Recepcia je akože zatvorená, tak nás musí zapísať securiťák, ktorý sa však po tomto horúcom dni necítil dobre

Rozložení za vidna

Cítim sa ako v sne ;)

Liptovská Mara

>>> Späť na hlavný článok <<<

<<< Deň druhý        |         Deň štvrtý >>>

CNS - Deň prvý (19.06.2013); alebo: Za 70 horami a 70 dolinami Spiša

>>> Späť na hlavný článok <<<
                                         Deň druhý >>>

Jedného krásneho slnečného dňa som sa zobudil a s nadšením som sa doň vrhol. Vôbec som netušil, aké nástrahy a krásy ma čakajú a práve v tom tkvela podstata začínajúceho dobrodružstva.

Po ôsmej hodine rannej som sa vydal s prázdnym bicyklom do Košíc, aby som odtiaľ mohol oficiálne vyštartovať s kolegom na Cyklotúru Naprieč Slovenskom. Hneď pred staničnou budovou nás čakala prvá nástraha - absencia vhodných cyklorukavíc a preto sme najprv navštívili blízku cyklopredajňu na Mlynskej. Pokračovali sme mestom smerom k Veterinárnej fakulte a odtiaľ do Kostolian n/H. Za touto obcou nás čakalo množstvo jám, z ktorých jedna sa stala osudnou pre kolegov cyklonosič. S provizórnou úpravou a s preložením časti nákladu na môj bicykel sme sa opatrne vydali ku mne do Kysaku, kde sme po výdatnom obede (rezneee :))) ) opravili vzniknutý problém (oslabené uchytenie cyklonosiča). Opätovné nakladanie batožiny zabralo nejaký čas a s miernym sklzom sme z Kysaku vyrazili po 14tej hodine.

Spodná nádrž Ružín s dominantným železničným mostom pod Bonaparteho klobúkom

V ešte dosť nezohratom tempe sme po asi hodine dorazili cez Veľkú a Malú lodinu k prvej zastávke nad hornou nádržou Ružína, ktorú volám Bjornson ... kto pozná, vie prečo ;-) . Nasledovalo krátke klesanie ku križovatke s hlavným ťahom Košice - Margecany, kde sme sa zapojili do pomerne hustej premávky. Utrpenie z okoloidúcich vozidiel bolo horšie hlavne o fakt, že sme výrazne stúpali nízkou rýchlosťou. Po prekonaní hranice okresu Gelnica sa prelomila aj moja psychologická hranica začínajúceho cykloturistu a ďalšie stúpanie pre mňa bolo omnoho pohodlnejšie. Na vrchole stúpania sme si vychutnali výhľad na krásnu prírodu a ešte viac nasledovný zjazd vo vysokej rýchlosti. Vo Veľkom Folkmáre sme si skontrolovali stav vozidiel a už nás čakala takmer bezstarostná cesta.

Výhľad na dolinu Ružínskej nádrže

Za obcou Margecany však kolega začal pociťovať svalovú krízu. Zvažovali sme, že sa odvezieme vlakom do Spiškej Novej Vsi, ale podarilo sa mi ho prehovoriť, aby to ešte skúsil. S ťažkosťami sme sa dopracovali k Tescu v Krompachoch, kde sme nabrali zásoby a bojovali sme ďalej. V Spišských Vlachoch sme odbočili na Bystrany, kde sme prekonali značné prevýšenie a to už znamenalo, že žiaden odvoz vlakom sa nekoná.

Krásne na pohľad, nepríjemné pre unavené nohy

Veľmi členitý profil Spiša nám ubral mnoho síl, avšak vytúžený pohľad na Spišskú Novú Ves nás vrátil do hry. Oddychová večera v tomto meste nám dodala potrebnú energiu a tak sme sa so západom slnka vydali cez Smižany do plánovaného nocoviska. Posledná odbočka v Spišskom Štvrtku nás nasmerovala do Hrabušíc. Keďže moje svetlo bolo už úplne vybité, nasledoval som len blikačku cyklopartnera, čo však v takmer nulovej premávke plne postačovalo. Zjazd do Hrabušíc bol však pri kvalite Slovenských ciest dosť adrenalínová záležitosť, ktorá sa ale zaobišla bez nehody. Šokujúce pre nás bolo, že autokemping Podlesok bol vzdialený ešte ďalších niekoľko kilometrov za obcou. Tento vymodlený cieľ s pokojným prostredím stál za to :)

Príchod do SNV

Prejazd Smižanmi

CIEĽ !!!

>>> Späť na hlavný článok <<<

                                         Deň druhý >>>