Cyklozážitky: Trojmedzie SK/CZ/PL

Výlet siedmeho septembra 2013 začal vo veľmi skorých hodinách, už od 6:30 ráno. Súviselo to s plánom prejsť Strečnom ešte pred rozbehom dennej premávky. Tento plán dopadol celkom úspešne, nakoľko som počas 10 km cesty stretol "len" asi 150 áut a 80 autobusov/nákladiakov :D . Najzaujímavejšie bolo to, že profesionáli - vodiči veľkých vozidiel nemali problém zmestiť sa okolo cyklistu avšak práve najmenšie autá si na mňa aj zatrúbili. Ďalšia cesta pokračovala takisto popri hlavnom ťahu do Žiliny, avšak už to bolo pohodovejšie, vďaka krajniciam štedrých na priestor. Po príchode do mesta som sa vydal priamo do historického centra, kde som bol veľmi milo prekvapený čistotou a upravenosťou prostredia, no sklamaný značením a možnosťami informácií. Preto som sa na cestu opýtal mestského policajta, ktorý bol prekvapivo ústretový. Vyrazil som teda na Budatín a ďalej obcami Vranie a Rudinka až do Kysuckého Nového Mesta. Toto mestečko ma prekvapilo veľmi pokojnou atmosférou podporenou najmä alejami stromov okolo všetkých ciest a čiastočne aj radovo, či sériovo vystavanými budovami.

Ranný hrad Strečno

Po prejazde mestom som ďalej pokračoval po hlavnom ťahu proti toku rieky Kysuca. Táto cesta vedie popri obiach Kysucký Lieskovec, Dunajov, Blažkov a okolo Krásna nad Kysucou. Tu som opäť zvolil prejazd mestom a na jeho konci som sa vydal do obce Zborov nad Bystricou, kde som bol pohostený rodinou kamarátky Dominiky. Rovnako som aj dostal tipy, ako sa čo najlepšie zorientovať pri cieli mojej cesty a bol som nasmerovaný na krásny cyklochodník vedúci poza riečku Bystrica. Po návrate do Krásna nad Kysucou ma zarazil fakt, že z tohto cyklochodníka sa nedalo odbočiť na cestu, ale vedie až do vzdialenejších častí mesta.

Námestie v Žiline

Za Krásnom je už vjazd na hlavnú cestu zakázaný pre bicykle a preto som pokračoval obcou Horelica až do Čadce a následne na Svrčinovec až do obce Čierne pri Čadci. Tu som sa stretol s ústretovosťou domácich, no žiaden z nich nemal dostatočnú vedomosť, aby mi poradil dostatočne uspokojivo, ale nakoniec sa mi podarilo nájsť "značenie" k trojmedzí, ktoré však malo medzi jednotlivými tabuľkami OBROVSKÉ rozostupy a na vrchole smerovalo niekam do krovia. To som samozrejme s bicyklom nemohol absolvovať a preto som zvolil blúdenie lesnými cestami, až sa mi náhodne podarilo dostať na územie Poľska. Tu som už vedel kam ísť a tak som sa spustil cestou k novým schodom, okolo ktorých bola paralelne vedená rovná plochu (pre bicykle/kočíky).

Čadca, mesto s množstvom nepodstatných značiek

Vstup na územie Českej Republiky som si náležite vychutnal, nakoľko som tam NIKDY predtým nebol. K Slovenskej strane sa vstupuje cez drevený most, ktorý už však rozhodne nemá bezbariérový prístup, len množstvo schodov. Zahambujúce pre mňa bolo, že českí a poľskí návštevníci sa tu správali slušne, no na našej strane opekala skupinka hlučných mladíkov vykrikujúc nadávky známe aj našim susedom.

Historický moment môjho života - 1. vstup na územie bratov Čechov

Cestu späť do Sučian som si chcel spestriť zachádzkou cez Košice. Áno, čítate správne. Nad Čiernym sa nachádza chatová osada s názvom Košice, čo ma veľmi príjemne potešilo. Po neuveriteľnom stúpaní som sa ocitol na vrchole, odkiaľ bolo vidieť Čadcu, ktorá bola na počudovanie ďaleko, no cesta k nej už len klesala. Odtiaľto som už pokračoval po svojich stopách až do Budatína s jedinou zastávkou na nákup zásob v Krásne nad Kysucou. Do Žiliny som už nezachádzal, držal som sa cesty popri pravom brehu Váhu a prešiel som obcami Teplička nad Váhom, Nededza, Gbeľany až do Varína. Tu som už po tme prešiel úzkym mostom a ocitol som sa pred najväčšou výzvou tejto 180 kilometrovej cesty - prejazdom nočným Strečnom.

Miernejšia druhá časť stúpania "cez Košice"

Pred vjazdom na najnebezpečnejší úsek cesty som sa poriadne vystrojil - reflexná vesta, reflexné pásiky a dodatočná zadná blikačka. Po už odjazdených 150 km som bol až prekvapivo nabitý energiou, veď ako sa vraví - človek je v hraničných situáciách schopný vyvinúť vysoké výkony :) . Prvý úsek cesty bol ešte priaznivý vďaka dvom pruhom, no aj tu sa našiel človek, ktorý mi z okna spolujazdca zakričal zopár nadávok. Po asi polovici cesty sa však situácia skomplikovala, nakoľko tu už pokračoval len jeden jazdný pruh bez krajnice a v strede lemovaný pásom. Na 2 miestach som si dal prestávku na odpočívadle a pokračoval som v dosť vysokom tempe. Z desiatok vodičov mal problém s prejazdom okolo vysvieteného cyklistu len jeden vodič Fordu, ktorý sa v autoškole ZREJME nenaučil točiť volantom a tak si to flákol do vystupujúceho stredového pásu. Celý úsek má približne 12 km a preto som sa po bezpečnú zónu viezol asi pol hodiny.

Hrôza v očiach :D

Pohľad na Vrútky bol pre mňa ešte krajší vďaka nádeji na bezpečný dojazd "domov" a tak som sa viezol v pokojnejšom tempe až do Sučian. Celkovo som v tento deň prešiel takmer 180 km za 10 hodín jazdy a tým som si vytvoril nový denný rekord prejdenej vzdialenosti :)